Ochrana prírody na Slovensku je postavená na hlavu. Vyťažiť tisíce hektárov starých lesov uprostred národného parku je úplne v súlade zo zákonom, rovnako ako zabíjať stovky zvierat. Keď sa ale po lesnej ceste vyrýpanej buldozérom kvôli ťažbe dreva pohybuje turista, má problém. Možno ani netuší, že je v národnom parku, no porušuje tým zákon.
Je turista naozaj nebezpečnejší ako motorové píly, buldozéry, kamióny a pušky? Nie, nie je. V porovnaní s ťažbou, ktorá často úplne ničí celý les, od pôdneho prostredia až po druhy žijúce v korunách stromov, je reálny vplyv bežného turistu na les takmer nulový.
Zakazovať ľuďom pohyb v území kde je povolená ťažba a poľovačky je absurdné a malo by sa to zmeniť. Nejde pritom len o nevyváženosť práv obyčajných ľudí v porovnaní s právami privilegovaných záujmových skupín poškodzujúcich prírodu. Ľudia majú právo spoznať divokú prírodu. Len tak si k nej dokážu vybudovať pozitívny vzťah a môžu sa stať jej ochrancami a advokátmi.
Ak existujú výnimočné územia, ktoré sú naozaj také citlivé, že si ich ochrana vyžaduje obmedziť vstup, ľudia to pochopia. Takýto zákaz by však mal byť dostatočne opodstatnený a odborne obhájený. Dnes to tak ale nie je.