INFORMUJEME MÉDIÁ
1.10.2025 – Iniciatíva My sme les analyzovala návrh zonácie Národného parku Nízke Tatry, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní. Odborná analýza ukázala, že navrhnutá zonácia má vážne nedostatky. Ak by bola schválená, národný park nesplní požiadavky slovenskej legislatívy ani medzinárodné kritériá, navyše poruší záväzky Slovenska z Plánu obnovy a odolnosti.
Najzávažnejším zistením je, že navrhovaná prísne chránená zóna A má zaberať iba 29% územia národného parku. Znamená to, že na vyše 70% rozlohy národného parku by bola možná ťažba dreva.
„Pri podiele bezzásahového územia pod 30% národný park nenaplní požiadavky slovenského zákona o ochrane prírody, platnú Envirostratégiu Slovenska, ani medzinárodné kritériá IUCN. Všetky hovoria, že bezzásahová zóna má postupne presiahnuť 75% plochy národného parku. Národný park, kde na väčšine plochy môže prebiehať ťažba dreva, neplní prírodoochrannú funkciu a nebude atraktívny ani pre turistov,” hovorí Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Navyše, pre zónu B, ktorá slúži na priblíženie sa človekom pozmenených lesov k prírodnému stavu, chýba ustanovenie o neskoršom prechode do zóny A. V iných národných parkoch sa zóna B po dosiahnutí prirodzenejšieho stavu po niekoľkých rokoch automaticky zmení na zónu A. Návrh pre Nízke Tatry takéto nastavenie nemá, nie je teda ambícia zónu A ani v budúcnosti zväčšiť.
Návrh zonácie má aj ďalší vážny nedostatok – nezodpovedá záväzku z Plánu obnovy, podľa ktorého sme sa zaviazali v národných parkoch zahrnúť do prísne chránenej zóny A staré a prirodzené lesy a tiež oblasti, kde žije vzácny hlucháň.
„Jednou z priorít každej zonácie je zachovanie prírodne najhodnotnejších častí územia, kam patria aj staré lesy bez zásahu človeka. Ich zaradenie do zóny najprísnejšej ochrany by malo byť samozrejmosťou, no v návrhu zonácie sú niektoré takéto lokality opomenuté. Mimo najprísnejšej ochrany by zostali viaceré cenné územia dokonca aj na štátnych pozemkoch, napríklad doliny Marková a Studienec,“ upozorňuje Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les. Podľa návrhu takisto hrozí, že z národného parku vypadne vyše 700 hektárov území európskeho významu, ktorým sa zníži stupeň ochrany.
Ďalším šokujúcim prekvapením je, že v najprísnejšie chránených lokalitách chce národný park umožniť poľovačky. „To považujeme za neprípustné. V národnom parku, s výnimkou nárazníkových zón na jeho okrajoch, nemá poľovačka čo hľadať,“ vysvetľuje Kuchta.
Výrazne, až o polovicu, sa má znížiť ochranné pásmo okolo národného parku. V praxi to môže znamenať, že správa parku nebude mať vplyv na výstavbu a zmeny územných plánov v okolí a stratí aj kontrolu nad migračnými koridormi zvierat a umožní sa ich zužovanie zástavbou.
Pozitívnym bodom návrhu by mohlo byť navrhované zväčšenie rozlohy národného parku o 12 000 hektárov. To však iba za podmienky, že na novo pridanej ploche nebude možná ťažba dreva a výstavba. Aktuálny návrh však novo pridané územia zaraďuje najmä do zóny C, kde by ťažba dreva bola možná. To považujeme za potrebné opraviť.
Za kľúčové považujeme návrh zonácie upraviť tak, aby prísne chránená zóna A tvorila aspoň polovicu národného parku. Pri zóne B by mali byť nastavené prechodné obdobia, po ktorých sa z nej stane zóna A. Potrebné je tiež odstrániť početné odborné a legislatívne chyby, ktoré dokument obsahuje.
Pripomienky sme zaslali príslušnému okresnému úradu a žiadame prepracovanie návrhu zonácie tak, aby napĺňal intencie slovenského Zákona o ochrane prírody a krajiny, platnú Envirostratégiu a smeroval aj k naplneniu medzinárodných kritérií IUCN pre národné parky.
Pripravovaná zonácia Národného parku Nízke Tatry je najdôležitejšou zmenou od jeho vzniku. Nastaví ochranu a rozvoj národného parku na ďalších 30 rokov. Cieľom zonácií národných parkov je ukončiť chaos, nesystémovosť, zaviesť jasné pravidlá a zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou prírody a využívaním územia. Aktuálny návrh zonácie NAPANT-u tento cieľ žiaľ nenapĺňa.
