8.10. 2024
Na neštátnych pozemkoch v Lúčanskej Malej Fatre v lokalite Minčol sa začala ťažba. Ide o náhodnú (kalamitnú) ťažbu v starých, doteraz bezzásahových porastoch, ktorej deklarovaným cieľom je zabránenie šírenia lykožrúta. Ochranári z iniciatívy My sme les upozorňujú, že tento prípad môže prispieť k spusteniu pokutového režimu v súvislosti s prehratým súdnym sporom s Európskou komisiou.
Ochranári z iniciatívy My sme les zaznamenali ťažbu v Lúčanskej Malej Fatre. Podľa ich informácií doteraz bolo alebo má byť vyťažených minimálne niekoľko stoviek kubických metrov prevažne smrekového dreva z viacerých porastov, kde donedávna platil bezzásah.
“Podľa všetkého tu zlyhala Správa národného parku Malá Fatra, ktorá takúto ťažbu nemala povoľovať. Je v záujme slovenskej vlády, aby Európskej komisii ukázala, že to so záchranou hlucháňa myslí vážne. Prípady ako aktuálna ťažba v Malej Fatre hovoria skôr o opaku,” hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les.
Iniciatíva My sme les na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám obdržala tohtoročné stanoviská Správy národného parku Malá Fatra pre vlastníka pozemkov, ktorými mu ťažbu v hlucháňom biotope povoľuje. Hlásenia kalamity sa v lete diali v jedno až dvojtýždňových odstupoch, pričom zakaždým Správa národného parku súhlasila s vyťažením nového objemu dreva v tých istých porastoch. Takýmto spôsobom môže dôjsť za krátky čas k masívnemu odlesneniu biotopu a strate jeho vhodnosti pre hlucháňa. Je zarážajúce, že Správa národného parku, do ktorej rozhodovacej kompetencie predmetné pozemky spadajú, s takýmito zásahmi súhlasí, napriek kritickému stavu hluchánej populácie práve v Lúčanskej Malej Fatre a rozsudku Európskeho súdneho dvora.
Ťažbu v porastoch starších ako 80 rokov, v ktorých sa vyskytuje hlucháň, úrady na základe usmernenia Ministerstva životného prostredia zvykli zakazovať. Správa národného parku však teraz schválila ťažbu práve v takýchto porastoch. Ťažiť sa v tomto prípade má aj v 130-ročnom poraste.
Pozemky v Lúčanskej Malej Fatre sa nachádzajú mimo Národného Parku Malá Fatra, no príslušnou organizáciou, ktorá sa k ťažbám v tomto území vyjadruje, je Správa národného parku Malá Fatra. Správa národného parku má možnosť v prípade podozrenia, že ťažba bude mať negatívny dopad na biotop, ťažbu zakázať. Na základe zákazu si môže vlastník nárokovať od štátu kompenzáciu za vzniknuté obmedzenie v hospodárení. Štát ročne vypláca vlastníkom lesov milióny za takéto obmedzenia obhospodarovania. Nie je jasné, či Správa Národného parku vlastníka o takejto možnosti informovala a prečo toto riešenie nebolo ňou preferované, napriek rozsudku Európskeho súdneho dvora. Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa spôsobenú aj schvaľovaním kalamitných ťažieb v hlucháních biotopoch čelí hrozbe pokuty, ktorá môže dosiahnuť výšku stoviek tisícov eur za deň.
Ochranári pripomínajú, že hlucháň je tzv. dáždnikovým druhom. To znamená, že jeho ochranou sa zabezpečujú podmienky na prežitie mnohých ďalších druhov – z vtákov sú to napríklad sovy kuvičok vrabčí a pôtik kapcavý, ale aj ďateľ trojprstý či viaceré vzácne druhy hmyzu. Horské lesy sú tiež dôležité z hľadiska vodozádržnej funkcie a ochrany pôdy pred eróziou.
Obr. 3 Les bol pred ťažbou pomerne rozvoľnený, čomu nasvedčuje aj bohaté zmladenie. Bol to les, vhodný pre život hlucháňa. Ťažbou bol zničený, nie vylepšený, ako tvrdí MŽP (zdroj: iniciatíva My sme les)
——————————————————————-
Ak Vám naša činnosť dáva zmysel, môžete nás podporiť tu: https://mysmeles.darujme.sk/podporitmysmeles/
Ďakujeme.
