Prvé výročie reformy národných parkov

Čo sa podarilo?

• štátne pozemky vo vyššom ako treťom stupni ochrany (4. a 5.) vo všetkých národných parkoch prešli spod Ministerstva pôdohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia.
• v Tatranskom národnom parku a Národnom parku Slovenský raj prešli pod MŽP aj pozemky v 3. stupni ochrany. Zvyšné územia prejdú do správy štátnych ochranárov tri mesiace po uzavretí ich zonácie.
• Štátne lesy TANAP-u boli zlúčené so Správou TANAP-u, čím sa v tomto NP odstránila situácia “dvoch kohútov na jednom smetisku”.
• Národné parky sa stali samostatnými právnymi subjektmi. 
• Vo viacerých národných parkoch sa začali práce na návštevníckych centrách.
• Posilnila sa kapacita Zásahového tímu medveď a pracuje sa na opatreniach, znižujúcich množstvo konfliktov človek-medveď.

Napriek týmto výhram si myslíme, že práca na reforme národných parkov je ešte stále len na začiatku. Dôležité bude v nej pokračovať aj v nasledujúcich volebných obdobiach. Národné parky sa musia stať inštitúciami, ktoré sú vo svojich regiónoch silnými, rešpektovanými a hlavne žiadanými partnermi. Musia sa stať nástrojmi rozvoja regiónov, pričom musia mať aj dostatočne konkrétnu predstavu o dlhodobých cieľoch. K takémuto fungovaniu našich národných parkov je podľa všetkého ešte dlhá cesta. Z nášho pohľadu by národné parky k nemu mali priblížiť tieto kroky:

Ako pokračovať?

1. Zvýšenie financovania NP. Na to, aby sa stal národný park silným nie len v ochrane prírody, ale aj v rozvoji regiónu, potrebuje primerané financovanie. Okrem prístupu k rôznym fondom považujeme za dôležité nastaviť systémové financovanie parkov. Ako to dosiahnuť? Národné parky by mali dostávať platby za mimoprodukčné funkcie, najmä sťahovanie oxidu uhličitého z atmosféry, zadržiavanie vody, či ochranu biodiverzity, ktoré by mohli byť financované z Environmentálneho fondu.
2. Služba verejnosti. Národný park má návštevníkom sprostredkovať rekreáciu, spojenú so zážitkom a vzdelávaním. Ako to docieliť? Je potrebné investovať do infraštruktúry, ako sú návštevnícke centrá, náučné chodníky, odpočívadlá, toalety, ekologická doprava, (…), ale aj do sprievodcovských služieb a priateľského vzťahu k návštevníkom. 

1. Motivovanie súkromných vlastníkov lesov k spolupráci. Pri zvyšovaní výmery prísne chránených území v národných parkoch sa doteraz riešili len pozemky v štátnom vlastníctve. No mnohé NP majú aj väčšinový podiel pozemkov v neštátnom vlastníctve. Aby naše NP splnili kritériá IUCN, bude potrebné rozšíriť ochranu aj mimo štátne pozemky a vytvoriť rozsiahle ucelené chránené územia. Ako to dosiahnuť? Neštátni vlastníci pozemkov v národných parkoch si zaslúžia za obmedzenia primeranú majetkovú ujmu. To ale nestačí. Vlastníkov pozemkov je potrebné vtiahnuť do projektov rozvoja regiónov národných parkov.  
2. Kompenzácia výpadkov daní samosprávam.Obce v okolí národných parkov prichádzajú o príjmy z daní. Chránené lesy v národnom parku sa totiž dostávajú do kategórie lesov osobitného určenia, ktoré sú oslobodené od platenia daní. Tieto straty príjmov je potrebné kompenzovať. Ako to dosiahnuť? Návrh Ministerstva ŽP, že samosprávy si budú môcť žiadať o peniaze formou projektov do sumy 10 000 eur, nepovažujeme za riešenie situácie. Výpadky sú často rádovo vyššie a obce majú existenčné problémy už teraz. Tieto peniaze potrebujú dostať bez zbytočných papierovačiek a automaticky. 
3. Zmysluplné zrealizovanie Národného parku Podunajsko. Ministerstvo zverejnilo návrh desiateho národného parku: NP Podunajsko. V Rakúsku aj Maďarsku podobný národný park na Dunaji je. Mohol by vzniknúť aj u nás. Musí ale dosiahnuť prísne štandardy. Ako to dosiahnuť? Slovenský vodohospodársky podnik môže do ramennej sústavy v čase prirodzených pravidelných záplav vpúšťať ďaleko väčšie množstvo vody vo vhodnom období. To by malo veľmi pozitívny vplyv na celý ekosystém. Ak už nový národný park vzniká, je dôležité aby zmenu názvu sprevádzala aj zmena prístupu. 
4. Schváliť kvalitné zonácie ostatných národných parkov. IUCN ako svetová autorita v ochrane prírody hovorí o tom, že národný park je územie, kde minimálne 75% územia slúži na  ochranu prírody a prírodných procesov. Takéto rozsiahle a ucelené chránené územia budú rozhodujúce v nadchádzajúcich desaťročiach zhoršujúcej sa klimatickej krízy. Ako to docieliť? V prvom rade štátne pozemky majú byť prednostne zaradené do A zóny, čiže do bezzásahového režimu. Neštátne pozemky sa môžu pridávať postupne, po dohode s vlastníkmi, za primeranú kompenzáciu a v súlade s rozvojom regiónov národných parkov.