INFORMUJEME MÉDIÁ
13.4.2026 – Iniciatíva My sme les upozornila na ťažbu dreva v Národnom parku Veľká Fatra, ktorá zničila chránené územie a ohrozila výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov v najdlhšej horskej doline na Slovensku. Absurdné je, že napriek upozorneniam ťažbu dreva v Ľubochnianskej doline urobila správa národného parku priamo na štátnych pozemkoch.
Ochranári z Iniciatívy My sme les zdokumentovali v Národnom parku Veľká Fatra dve ťažby dreva, ktoré podľa nich poškodili vzácne lokality. Jednou z nich je les v Nižnej Lipovej, kde vzniklo obrovské rúbanisko na ploche 2,5 hektára, čo sú asi 4 futbalové ihriská.
“Ešte pred začiatkom výrubu som osobne na zasadnutí rady parku a následne aj mailom upozornil, že v lokalite sa vyskytuje vzácny mach – kyjanôčka zelená, ktorý je druhom európskeho významu a patrí medzi chránené rastliny. Na svoje prežitie potrebuje dostatok odumretého dreva. Tak rozsiahla ťažba dreva však zničila jej biotop, keďže na veľkom rúbanisku tento druh neprežije. Napriek upozorneniu správa národného parku les vyrúbala,” hovorí Marián Jasík z občianskeho združenia Prales, člen rady Národného parku Veľká Fatra.
Ochranári po ťažbe podrobne preskúmali rúbanisko a našli až 67 kusov kyjanôčky, čo znamená, že zničená lokalita bola pre tento mach naozaj významná. Okrem toho tu pozorovali aj 5 jedincov najväčšieho európskeho ďatľa – tesára čierneho, ktorý taktiež patrí medzi európsky významné chránené druhy. Vyrúbaná lokalita je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Veľká Fatra vyhláseného aj na ochranu tohto ďatľa, ktorý na rúbaniskách neprežije.
Druhé rúbanisko sa nachádza nad riečkou Ľubochnianka. Ide o lokalitu, ktorá sa už v roku 2033 má stať najprísnejšie chránenou časťou národného parku, kde sa nesmú robiť žiadne zásahy. Plocha však bola v priebehu posledného pol roka súvislo vyrúbaná a nezostali tu stáť ani ležať žiadne väčšie stromy. Do A zóny teda prejde zdevastovaná plocha, ktorá sa bude spamätávať desiatky rokov.
“Obe ťažby dreva boli vyznačené ako asanačné, čiže formálnym dôvodom bol lykožrút. Kopy prevažne zelenej čečiny po ťažbe v zimnom období ale ukazujú, že tu zrejme opäť raz bola kalamitná ťažba zneužitá na vyťaženie stromov, ktoré by sa inak vyrúbať nedali. Je nepochopiteľné, že ťažbu dreva urobila samotná správa národného parku na štátnych pozemkoch. Organizácia zodpovedná za manažment národného parku tak zničila biotop množstvu živočíchov, vrátane druhov európskeho významu,” upozorňuje Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les.
“Aj tieto prípady ukazujú, že pri tvorbe nových zonácií je kľúčové dať čo najväčšie plochy štátnych pozemkov rovno do najprísnejšej chránenej zóny A. Tam už les nemôže byť zničený ťažbou za žiadnych okolností, nepomôžu ani výhovorky na lykožrúta,” hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les s odkazom na aktuálne prebiehajúcu zonáciu ďalších štyroch národných parkov (TANAP, NAPANT, Malá Fatra a Poloniny).
Ochranári pritom zdôrazňujú, že určité zásahy sú možné, či dokonca žiaduce aj v národnom parku, ale musia sa vykonávať odborne tak, aby neohrozili vzácne lokality. Aj v NP Veľká Fatra je veľa umelo vysadených lesov s nevhodnými druhmi stromov, ktoré sú ideálnymi kandidátmi na manažmentové zásahy. Po výraznom preriedení by tu mohli samovoľne začať rásť vhodnejšie druhy stromov a spolu s nimi aj množstvo druhov rastlín a živočíchov. Spustil by sa tak proces, smerujúci k obnove prírodného lesa, ktorý by bol odolnejší pred prírodnými katastrofami v budúcnosti. “Takéto prospešné zásahy sme však v Ľubochnianskej doline momentálne nezaznamenali,” upozorňujú ochranári.
