Štát investoval do ochrany cenných lesov už 81 miliónov 

23.1.2025 – Štát vlastníkom vzácnych lesov už 20 rokov platí za to, že nezasahujú do ich prirodzeného vývoja. OZ Prales a iniciatíva My sme les zistili, že štát na kompenzáciách vyplatil súkromným vlastníkom, urbárskym spoločenstvám, ale aj obciam či mestám za posledných 20 rokov takmer 81 miliónov eur. Tento fungujúci mechanizmus predstavuje významné zdroje pre urbárske spoločenstvá a ich podielnikov, vlastníkov týchto lesov, ktorými sú často obyvatelia menších obcí na vidieku. Napriek tomu badať snahy niektorých politikov odhovárať urbáre a iné subjekty od využívania týchto kompenzácií. Môže za tým byť motivácia ťažiť a zarábať na dreve, z čoho profituje iba úzka skupina realizujúca ťažbu a obchod s drevom. Výsledkom môže byť ochudobnenie urbárskych spoločenstiev a ich členov, ako aj samospráv, ale hlavne strata cenných lesov.

Kompenzácie za zákaz ťažby dreva zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane vzácnych lokalít. Zásluhou kompenzácií mohla byť ťažba dreva vylúčená až na približne 27 tisíc hektároch lesov.

Celkovo štát vyplatil za posledných 20 rokov na kompenzáciách skoro 81 mil. eur, pričom viac ako 12 mil. eur pochádzalo z fondov EÚ. Veľká väčšina z toho šla súkromným vlastníkom alebo ich združeniam – takmer 56 mil. eur. 

Občianske združenie PRALES v spolupráci s Iniciatívou My sme les vypracovali analýzu týchto kompenzácií (v prílohe), ktorá hovorí kedy, v akých lokalitách a koľko štát zaplatil vlastníkom a správcom lesov za posledných 20 rokov. Spracovaná analýza dáva komplexný obraz o doteraz poskytnutých náhradách. Prináša aj príklady piatich konkrétnych území, kde je zosumarizovaný prehľad vyplatených kompenzácií jednotlivým vlastníkom a správcom lesa.

Štát poskytol od roku 2004 do mája 2024 kompenzácie vo výške 80 952 081 eur. Najväčší podiel pripadal na fyzické osoby, urbárske a komposesorátne spoločenstvá – 55 587 363 eur (68,67%), nasledovali obce a mestá a subjekty nimi zriadené  – 15 668 947 eur (19,35%) a štátne subjekty lesného hospodárstva – 8 356 009 eur (10,32%). Malý podiel pripadal aj na cirkvi a nimi zriadené organizácie – 1 195 924 eur (1,48%) a nepatrný aj na mimovládne organizácie – 143 838 (0,18%). 

Vlastníci mohli dostať peniaze z dvoch zdrojov. V prvom prípade išlo o ústavou garantovaný zákonný nárok za obmedzenie bežného hospodárenia v lesoch cenných z hľadiska ochrany prírody. Okresné úrady vydali až 1 532 rozhodnutí, na základe ktorých bolo vyplatených 68 766 193 eur. Z tejto sumy bolo za ponechanie lesov na prirodzený vývoj v chránených územiach s 5. stupňom ochrany vyplatených 52 452 970 eur, zvyšných  16 313 223 eur bolo vyplatených za zákaz ťažby v lokalitách s nižším stupňom ochrany, kde sa však nachádzajú vzácne druhy (najmä hlucháň), alebo cenné biotopy,. 

Druhým zdrojom bolo dobrovoľné zapojenie sa do schém na podporu území Natura 2000 z európskych fondov. Takmer 150 subjektov čerpalo podporu v celkovej výške 12 185 888 eur.

„Suma 81 mil. eur sa môže zdať niekomu vysoká, hlavne v čase konsolidácie. Ak si to však rozmeníme na drobné, ide priemerne o 4 mil. eur ročne, alebo približne 1 euro ročne na každého dospelého občana Slovenska. Tieto peniaze sa nerozkradli, nešli na úplatky, viac ako dve tretiny z nich skončili na účtoch ľudí žijúcich prevažne na vidieku. Skoro pätinu z nich dostali mestá a obce, ktoré ich mohli použiť na svoj rozvoj. Na oplátku štát zabezpečil ochranu najcennejších lesov, ktoré plnia mnohé verejnoprospešné funkcie, a to  najmä v národných parkoch. Ak porovnáme túto sumu so stovkami miliónov eur, ktoré každoročne plynú do pôdohospodárstva, považujeme tých 81 miliónov eur za veľmi dobre investované peniaze,“ hovorí Marián Jasík z občianskeho združenia Prales.

„Z toho, čo dnes robí ministerstvo, zostáva rozum stáť. Robí presný opak toho, čo by malo. Dalo by sa to označiť za sabotáž doterajšieho úsilia tohto rezortu. Deje sa tak v národných parkoch, kde ešte neprebehli zonácie, ale aj v prísne chránených územiach mimo nich. Ide pritom o územia, kde už štát opakovane vyplatil finančnú kompenzáciu za to, že sa tam nebude ťažiť drevo. Jeho predstavitelia podľa našich informácií obchádzajú vlastníkov a nahovárajú ich, aby žiadali preradenie prísne chránených území, resp. ich častí, do nižších stupňov ochrany. Tým pádom ich odstrihnú od istých a štátom garantovaných pravidelných príjmov. Na prevažnej väčšine dotknutých území by zisk dosiahnutý hospodárením bol reálne podstatne nižší alebo by hospodárenie dokonca generovalo finančnú stratu. Aký osoh by z toho mali drobní súkromní vlastníci?“  kritizuje Marián Jasík. 

„Štát by sa tiež mal správať ako rozumný hospodár. Ak roky platí vlastníkom za to, aby sa tam neťažilo drevo, nemal by tam teraz ťažbu povoľovať. Došlo to tak ďaleko, že Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši chce zrušiť zákaz ťažby v troch lokalitách v Národnom parku Nízke Tatry vydaný pre Lesy SR, š.p. a umožniť im tam ťažiť drevo, hoci za časť  týchto území už od štátu zobrali peniaze,“ uvádza Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

„Príkladom územia, kde chce Ministerstvo životného prostredia vyňať jeho časť z prísnej ochrany, je Národná prírodná rezervácia Suchá dolina v TANAPe. Ide o územie vyhlásené v r. 1993 na výmere takmer 1 600 ha. Ide o unikátny prípad, kde spadá pod prísnu ochranu celá dolina. Pozemky tu vlastnia štyri urbárske spoločnosti a traja súkromní vlastníci. Za posledných 20 rokov tu štát zaplatil kompenzácie vo výške  9 093 479 eur, čo je viac ako 11 % z celkového objemu kompenzácií v SR. Nedáva žiadnu odbornú, ale ani ekonomickú logiku, niekde v strede doliny v rámci prebiehajúcej zonácie národného parku vyňať pár sto hektárov z prísnej ochrany,“ dodáva Kuchta.

Ďalší kontext

Ochrana cenných lesov sa realizuje zákazom ich hospodárskeho využívania. Stratu zisku za stromy, ktoré nemohli vlastníci a správcovia vyťažiť, štát kompenzuje prostredníctvom náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania (nazývané aj kompenzácie alebo ujmy). Túto problematiku upravuje zákon o ochrane prírody. Ide o naplnenie ústavného princípu, na základe ktorého je možné v primeranej miere a za primeranú náhradu obmedziť vlastnícke práva.

Napriek tomu, že povinnosť vyplácať náhradu mal štát od začiatku obmedzení, do zákona sa táto možnosť dostala až v r. 1994 a reálne ich začal vyplácať až v r. 2003. Od roku 2007 sa vlastníci mohli dobrovoľne zapojiť aj do schém riadených Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Mohli tak každoročne poberať platby za dodržanie bezzásahového režimu v územiach Natura 2000. Sú to jediné dlhodobo fungujúce ekonomické nástroje na podporu presadzovania ochrany prírody na Slovensku. 

MY SME LES
Občianska iniciatíva
Sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku.
Podporte nás
Je nás už 71168
2024 © Všetky práva vyhradené. My sme les - občianska iniciatíva.
Ďakujeme režisérovi Jonášovi Karáskovi za kampaňové video My sme les.