13.5.2025 – SOS/BirdLife Slovensko, Iniciatíva My sme les, Prales OZ – Slovensku hrozia miliónové sankcie od Európskej komisie za to, že dlhodobo zlyháva v ochrane hlucháňa hôrneho, vzácneho obyvateľa horských lesov. Ani po verdikte Súdneho dvora EÚ z roku 2022 neboli prijaté kľúčové opatrenia, ako je zonácia národných parkov či zastavenie ťažby dreva v jeho biotopoch. Pokračujúca nečinnosť môže mať fatálne následky nielen pre prírodu, ale aj pre štátny rozpočet.
Slovensko čelí ďalšej výzve od Európskej komisie pre nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho. Komisia formálne upozornila Slovensko, že ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ z roku 2022 neprijalo potrebné opatrenia. Slovensko má teraz dva mesiace na nápravu. V opačnom prípade môže čeliť vysokým finančným sankciám – až státisícom eur denne.
Ochranári na problém začali upozorňovať už v roku 2010 a Slovensko tak malo 15 rokov na nápravu. „ Slovensko sa vystavuje hrozbe pokuty pre svoju neochotu chrániť vlastné prírodné dedičstvo. Ak sa situácia nezmení, hrozí nielen strata jedného z najvzácnejších živočíšnych druhov karpatských lesov, ale aj finančné sankcie, ktoré zaplatia všetci občania,” hovorí Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Populácia hlucháňa sa za dve desaťročia prepadla o viac než polovicu. Hlucháň hôrny je dôležitý druh, ktorý indikuje zdravé horské lesy. Jeho ochranou sa zabezpečuje ochrana mnohých ďalších lesných druhov. Najväčším problémom je úbytok jeho biotopov v dôsledku ťažby dreva.
Napriek rozsudku pokračovali ťažby v biotopoch hlucháňa aj v roku 2024. Na tieto prípady opakovane upozorňovali odborníci aj mimovládne organizácie. Môže sa tiež zopakovať situácia z roku 2022, ktorá prispela k prehratému súdnemu sporu. Vtedy zverejnená zonácia Národného parku Muránska planina nezahŕňala kľúčové hluchánie územia do zóny najprísnejšej ochrany.
Vyzývame MŽP SR, aby využilo pripravované zonácie národných parkov a dôsledne ochránilo kľúčovú slovenskú populáciu hlucháňa v Tatranskom národnom parku a zabezpečilo zachovanie posledných zvyškov biotopov tohto druhu v NP Nízke Tatry a NP Malá Fatra.
Riešenia sú známe, no nedejú sa: „Stačí dokončiť zonácie národných parkov, v rámci nich chrániť známe lokality výskytu hlucháňa na štátnych pozemkoch a ponúknuť také podmienky na pozemkoch vo vlastníctve neštátnych vlastníkov, aby na dohodu pristúpili. Štát nie je už od roku 2010 schopný s vlastníkmi lesov efektívne vyrokovať riešenie, pričom na väčšine lokalít s hlucháňom sa už riešenie našlo, jadrom sporu ostali tri lokality – Jalovecká dolina a okolie, západná časť Nízkych Tatier a Malá Fatra. Bolo by nešťastné, ak by celé Slovensko muselo platiť sankcie len kvôli tomu, že dlhodobo nie je schopné nájsť riešenie na troch lokalitách z niekoľkých desiatok,” dopĺňa Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti / BirdLife Slovensko.
