22.11.2024
Iniciatíva My sme les a občianske združenie Prales objavili ďalších 5 miest v národných parkoch, kde sa spustila ťažba dreva. Sú to staré lesy s výskytom hlucháňa hôrneho a vekom nad 80 rokov. Zrejme znova ide o zneužitie kalamitnej ťažby aj na rúbanie zdravých a dávno vyschnutých stromov bez prítomnosti lykožrúta. Okrem toho sú v národných parkoch plánované aj ďalšie ťažby v biotopoch hlucháňa. Slovensko v minulosti prehralo súdny spor s EÚ pre poškodzovanie biotopov hlucháňa hôrneho a opäť sa vystavujeme riziku súdneho sporu a pokút.
V posledných týždňoch sme zaznamenali novú ťažbu dreva v lokalitách pod Starobockým sedlom (Nízke Tatry), pod Prašivou pri chate Vtáčnik (Nízke Tatry), v Žiarskej doline (Západné Tatry) a na dvoch lokalitách pod Ježovou (Západné Tatry). V týchto starých lesných porastoch by sa podľa poslednej platnej verzie programu záchrany hlucháňa hôrneho hospodáriť nemalo. Lesníci ťažbu skrývajú pod hlavičkou tzv. náhodnej ťažby, čiže spracovaním lykožrútovej či veternej kalamity.
Ondrej Kameniar, iniciatíva My sme les: “Podľa našich zistení z terénu v mnohých z týchto prípadov ide o zneužitie náhodnej ťažby na rúbanie dávno vyschnutých stromov, v ktorých už lykožrút nie je, prípadne zdravých stromov. Takáto ťažba nemá žiadny význam v boji proti šíreniu lykožrúta, zato však spoľahlivo poškodzuje biotop hlucháňa hôrneho, množstva ďalších vzácnych druhov a znižuje funkčnosť celého lesného ekosystému.”
Mimoriadne závažným prípadom je ťažba v lokalite Starobocká (Nízke Tatry). Tu bola ťažba zakázaná okresným úradom a urbariát napriek tomu vyťažil plochu približne 0,65 ha. Ťažbou zasiahnutý porast je jedným z posledných starších porastov vhodných pre hlucháňa v celej doline.
Marián Jasík, OZ Prales: “Prestali nám fugovať inštitúcie na ochranu prírody. Správy TANAP-u a NAPANT-u ťažby v biotopoch hlucháňa v národných parkoch odsúhlasujú ako na bežiacom páse, pričom odborné argumenty aj zákon im dávajú možnosť tieto ťažby zastaviť. V prípade udelenia zákazu ťažby dreva na pozemkoch neštátnych vlastníkov by im štát dokonca preplatil straty a zachovali by sa tak biotopy hlucháňa.”
Tatranský národný park podľa našich zistení na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám schválil podobné ťažby v mnohých ďalších lokalitách (napríklad Jamnícka dolina, Račkova dolina, pri Ceste Slobody a v oravskej časti Tatier). V praxi to bude znamenať výruby fragmentov lesov s vekom 110 až 140 rokov a systematické porušovanie podmienok, uvedených v rozsudku Európskeho súdneho dvora.
“Slovensko v roku 2022 prehralo súdny spor s Európskou komisiou, lebo dostatočne nechránilo biotopy hlucháňa, ktorý je druhom európskeho významu a neposudzovalo vplyv kalamitných ťažieb na životné prostredie v chránených územiach európskej sústavy Natura 2000. Pokute od EÚ sme sa zatiaľ vyhli len vďaka tomu, že Ministerstvo životného prostredia v posledných rokoch spravilo nápravné opatrenia. Dnes sa deje presný opak, čo zrejme povedie k ďalšiemu súdnemu sporu a následne k masívnym pokutám,” hovorí Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Ťažby v chránených územiach majú nízku ekonomickú návratnosť, ale likvidujú vzácne horské lesy, ktoré sú našou poistkou pred extrémnymi prejavmi počasia. V budúcnosti môžu ekonomické škody z povodní či požiarov ďaleko presiahnuť sumu za vyťažené drevo.
