5.10.2026 – Existujú riešenia, ktoré sa v zahraničí osvedčili. Na Slovensku ich miesto štátu spustila organizácia My sme les v obci Bukovina, poskladali sa na ne súkromní darcovia.
Uvedené percentá vychádzajú z analýzy dát Štátnej ochrany prírody. V rokoch 2022 a 2023 bolo zastrelených dokopy 19 medveďov, počet útokov bol 20. V rokoch 2024 a 2025 bol odlovený historicky najvyšší počet – 307 jedincov. Počet útokov narástol na historicky najvyššie číslo – 28.
„No tak treba medveďov zastreliť oveľa viac! Čomu nerozumiete?!“ zaznieva častý komentár v diskusiách.
Pozrime sa teda do krajiny, ktorá nedávno dovolila zabiť oveľa, oveľa viac medveďov ako Slovensko. Japonsko po vlaňajších 230 konfliktoch človeka s veľkou šelmou, pri ktorých zomrelo 13 ľudí, takisto uvoľnilo pravidlá lovu. Od apríla 2025 do januára 2026 v Japonsku zastrelili 14 000 medveďov. A výsledok? Zlepšila sa bezpečnosť? Denník The Guardian koncom augusta skonštatoval, že minimálne.
Noviny uvádzajú jednu zvláštnu výnimku: japonské mesto Karuizawa (veľké ako Brezno), v okolí ktorého žije veľa medveďov. „Od roku 2015 vo vidieckych oblastiach v okolí Karuizawy nedošlo k žiadnemu útoku,“ upozorňuje denník a pripája aj vysvetlenie: v regióne zaviedli už pred mnohými rokmi preventívne opatrenia (po anglicky bear-smart measures) a dôsledne ich dodržiavajú. Plošný odstrel medzi opatreniami nebol.
Ku Karuizawe, Bukovine a fungujúcim riešeniam sa ale vrátime neskôr. Najprv zistime, ako je vôbec možné, že plošný odstrel nepomáha?
Ak budete len zabíjať medvede, prídu ďalšie
„Z pohľadu Severnej Ameriky to (plošné strieľanie medveďov v Japonsku) pôsobí veľmi staromódne,“ cituje The Guardian amerického biológa Geoffa Yorka, ktorý skúma spolužitie medveďa a človeka. „Ale je to nakoniec to isté, čo sme kedysi robili aj my. Vyskúšali sme to a zistili, že to nefunguje. Teraz sme prešli k iným riešeniam,“ naznačil biológ.
„Ak budete len zabíjať medvede, prídu ďalšie,“ takéto varovanie si už pred štyrmi rokmi vypočuli členovia slovenského Zásahového tímu pre medveďa hnedého na prednáške od Chrisa Servheena, amerického experta na konflikty medzi medveďmi a ľuďmi.
Prečo prídu ďalšie? Lebo plošný odstrel nijako nerieši príčiny. A prečo medvede schádzajú k ľuďom? Je zarážajúce, že doteraz nikomu nenapadlo dôkladne preskúmať túto otázku na Slovensku, urobiť štúdiu.
Jediné, čo verejnosť od predstaviteľov štátu za posledné tri roky dostávala, boli slogany bez akejkoľvek vedeckej opory – medvede sú premnožené, vytláčajú sa z teritória, treba ich redukovať, tu netreba nič skúmať…
Nositelia týchto tvrdení sa neraz odvolávali na Švédsko, kde vláda v roku 2024 umožnila vystrieľať pätinu celej populácie medveďov. Takmer 500 z asi 2 500 jedincov.
Obhajcovia plošného odstrelu už ale nehovorili o tom, že Švédsko nedosiahlo presvedčivé zníženie počtu konfliktov či škôd. Z dostupných dát zo Švédska nič také nevyplýva, nepreukázali to ani vedecké štúdie. Švédska verejnoprávna televízia SVT v reportážach navyše pripomenula dôležitý jav – zvýšenie lovu samo vytváralo rizikové situácie, časť vážnych útokov sa objavovala práve po postrelení medveďa.
Slovensko nevie, koľko má medveďov
Švédi sa o odhad 2 500 medveďov môžu oprieť, pretože na rozdiel od Slovenska robia pravidelný monitoring.
Koľko je medveďov na Slovensku? Nikto nevie, všetci tipujú. Rudolf Huliak v rozhovore pre topky.sk uviedol najprv číslo 10 000. Vzápätí ho skresal na 5 000. Poľovnícka štatistická ročenka SR 2025 uvádza číslo 3 749. Prezident Slovenskej poľovníckej komory Tibor Lebocký sa v rozhovore pre LESmedium priklonil k číslu 3 000, no hneď dodal, že podľa Národného lesníckeho centra ich je 2 500.
Poľovnícke štatistiky majú chronický problém. Priznáva ho samotná ročenka na strane 233, kde sa píše, že metodika „nedokáže odstrániť duplicitné sčítanie tých istých jedincov“.
„Medveď nepozná hranice, migruje na veľké vzdialenosti. Päť poľovných revírov môže nahlásiť päť medveďov. Ale v skutočnosti ide iba o jedného, ktorý tadiaľ prechádzal,“ vysvetľuje Michal Haring z organizácie My sme les, bývalý člen zásahového tímu.
Potom je tu ešte štúdia z roku 2023 analyzujúca DNA zo zozbieraných vzoriek trusu a srsti, na ktorej sa podieľali slovenskí a českí vedci z troch univerzít. Počet odhadli na 1 056. Aj tu sa zniesla kritika metodiky, ale nič novšie nemáme.
Ministerstvo životného prostredia sľúbilo novú štúdiu, s robustnejším počtom vzoriek. V auguste 2026 mali byť výsledky. Nestalo sa.
Falošné predstavy
Vedenie ministerstva povzbudzovalo falošnú predstavu, že keď sa budú medvede plošne strieľať, ľudia sa budú cítiť bezpečnejšie.
Falošnosť tohto sľubu potvrdila organizácia My sme les, ktorá analyzovala údaje o zastrelených medveďoch. Poľovníkom sa síce rozviazali ruky, ale tí v mnohých prípadoch vôbec neodstraňovali jedince, ktoré ľudia v strachu nahlasovali, ktoré spôsobovali škody.
Analyzované záznamy o odstreloch ukázali, že miesto toho sa často strieľali náhodné jedince, veľké medvede ako obdivuhodné trofeje, malé medvieďatá. Medvede, ktoré ohrozovali ľudí a majetok, v teréne zostávali.
Mylné boli aj tvrdenia o tom, že to mimovládky bránia tomu, aby sa z populácie odstraňovali jedince so zmeneným správaním. Nie je to pravda.
Michal Haring a Marián Hletko, ktorí dnes spolupracujú s organizáciou My sme les, ako bývalí členovia zásahového tímu plašili a aj usmrcovali nebezpečné medvede. Celý čas apelujú práve na to, aby sa všetko robilo poriadne a profesionálne.
„Útokov v minulosti toľko nebolo“
Podobne znejú ďalšie komentáre na sociálnych sieťach. Ale nie je to pravda. Stačí sa oprieť o údaje zaznamenané v publikáciách nestorov československého poľovníctva Pavla Hella a Ferdinanda Bevilaqu.
V rokoch 1985, 86, 87 medvede zranili 7, 8 a 11 ľudí.
To je takmer rovnaký počet útokov ako v rokoch 2021, 22 a 23 – čiže 8, 9 a 11. V rokoch 2021 až 2023 sa každý rok zastrelilo priemerne 9 medveďov.
V osemdesiatych rokoch sa pritom strieľalo päťkrát viac, bez zásadného vplyvu na počet útokov. „Od roku 1980 do roku 1991 sa zastrelilo spolu 521 medveďov,“ dopĺňa Michal Haring. „Nijako sme sa nepoučili ani z vlastnej minulosti.“
Čo robia s medveďmi iné krajiny?
To, že sa plošný odstrel neosvedčil, potvrdzujú viaceré štúdie z USA či Kanady.
V roku 2019 publikoval prestížny vedecký časopis Scientific Reports úplne prvú globálnu analýzu konfliktov medzi medveďom hnedým a ľuďmi.
Vedci v nej skúmali 664 zdokumentovaných útokov z Európy, Severnej Ameriky a Ázie z rokov 2000 až 2015. Preverovali hypotézu, že v krajinách, kde sa medvede lovia, bude útokov menej. Zistili, že v krajinách kde sa medvede lovia, útokov nie je menej..
K úplne rovnakému záveru dospel aj kontrolovaný experiment v Ontáriu v Kanade, publikovaný v roku 2023.
A čo teda urobili iné krajiny? Najprv sa pokúsili čo najlepšie odpovedať na otázku, ktorú predstavitelia Slovenska odignorovali.
Prečo medveď hnedý schádza k ľuďom?
Keď odpoveď hľadal španielsky vedec Manuel Díaz Fernández, zistil, že v 86% prípadov to bola potrava. Plodiny na poliach, ovocné stromy v sadoch, odpad či krmivo domácich zvierat. Výsledky publikoval Díaz v máji tohto roka v Scientific Reports. Michal Haring dopĺňa, že v slovenských podmienkach ide o kukuričné polia, nezabezpečený odpad a najmä vnadiská. „Sú ich tisíce a často v blízkosti obce. Videl som aj krmoviská v blízkosti škôl, čo je veľmi nezodpovedné.“
Kukuričné polia v okolí Pribyliny na Liptove začiatkom septembra prilákali medvede až z poľského Zakopaného. Informoval o tom Martin Duľa z českého Ústavu ekologie lesa, zistili to monitorovaním poľských medveďov GPS obojkami. Aj to je dôkaz, že odstrel nič nerieši. Prídu ďalšie medvede, aj z veľkej diaľky.
Keď podobnú otázku skúmal nórsky tím vedcov pod vedením Marcusa Elfströma, takisto zistili, že medvede si spájajú okolie ľudských sídiel s potravou. A tiež s jednou vecou – bezpečím. Podľa Haringa sa to prejavuje aj na Slovensku. „Volá sa to human shield, ľudský štít. Medvedice s malými schádzajú v čase ruje nižšie, bližšie k ľuďom, aby tak ochránili medvieďatá pred samcami.“
Americká štúdia vedená Katherine A. Kurthovou (vyšla v roku 2024 vo vedeckom časopise Biological Conservation) pridala ďalší dôvod – klimatická zmena zhoršuje (nielen) pre medvede dostupnosť prirodzenej potravy. Suchá, požiare, zmenené dozrievanie lesných plodov, to všetko môže viesť medvede k tomu, aby hľadali potravu nižšie – u človeka. Práve zmena klímy je jednou z diskutovaných príčin v Japonsku. Na Slovensku tento fenomén nikto nepreskúmal.
Na južnej hranici svetového areálu medveďa hnedého, v iránskom Zagrose, sa stal najčastejšou príčinou úbytok vody, vysychanie prameňov (skúmali to vedci Mehdi Ansari a Arash Ghoddousi). Ani túto možnosť na Slovensku nikto nepreveril.
„Bolo by vhodné to preskúmať. Už v mojej diplomovej práci Útoky medveďa na človeka na Slovensku medzi rokmi 2000 a 2016 svietili dva roky – 2007 a 2014. Boli to teplejšie roky a útokov bolo viac. Dnes napríklad zisťujeme, že na juhu Slovenska medvede už nemusia cez zimu spať. Ak chýba dlhodobá snehová pokrývka, nemajú dôvod. Uživia sa aj v zime. Výsledkom je, že ich môžu stretnúť ľudia aj v oblastiach, kde ich vôbec nečakali,“ dopĺňa Haring.
Príčin je viac, napríklad nadmerná ťažba, ale neskúmajú sa. A to je chyba. Pretože by to prinieslo viac odpovedí na otázku – čo na medvede pomáha?
Jednoduché riešenie dokáže redukovať konflikty s medveďmi
Článok s takýmto titulkom prinieslo na svojej stránke americké ministerstvo poľnohospodárstva (USDA). Píše o tom, ako sa v americkom meste Durango zabezpečili kontajnery proti medveďom.
V experimente v rokoch 2011 až 2016 vedci zistili, že konflikty klesali so stúpajúcim podielom domácností, ktoré svoj odpad poctivo zabezpečili. V priebehu ďalšieho desaťročia sa medvede začali postupne vyhýbať oblastiam so zabezpečeným odpadom.
V ďalších severoamerických mestách pomohla v ovocných sadoch prostá vec. Nie vyrúbanie stromov. Ale včasné pozbieranie ovocia.
Zabezpečenie odpadu bolo kľúčovým opatrením v japonskom meste Karuizawa. V roku 1999 zaznamenali 129 prípadov s medveďmi pri kontajneroch. Začali ich zabezpečovať postupne od roku 2003 . Počet prípadov klesal až k nule v roku 2009.
Podobnú skúsenosť má aj mesto Vysoké Tatry. V roku 2020 tu Zásahový tím pre medveďa hnedého zaznamenal 202 hlásení. Už po čiastočnom zabezpečení odpadu klesol počet hlásení v roku 2022 na 18, čiže o 90 percent.
Práve na osvedčené opatrenia stavila organizácia My sme les, ktorá tento rok pomohla s ochranou obyvateľov a majetku v obci Bukovina.
Čo láka medvede na cintoríny?
„Stalo sa to pred dvomi rokmi. Okolo pol jedenástej večer išla medvedica s medvieďatami cez dedinu. Máme aj kamerový záznam, ako behali jednému z obyvateľov po dvore,“ opisuje starostka Bukoviny Mária Teniaková. Stopy po medveďovi sa podľa nej objavili aj vôkol cintorína, ktorý je pod lesom a bez osvetlenia.
Rodičia vozili svoje deti na zastávku autom, sprevádzali ich aj policajti. Malá obec s asi 120 stálymi obyvateľmi dva týždne svietila celú noc, čo pocítila aj na skromnom rozpočte. „My nemáme vlastné zdroje, aby sme nejako inak preventívne predchádzali stretom s medveďmi,“ vysvetľuje starostka.
Aby sa obmedzili lákadlá pre medvede, organizácia My sme les v okrajových častiach obce rozmiestnila 30 špeciálne zabezpečených domových kontajnerov. Na cintorín dodala dve solárne lampy a takmer poldruha tony vážiaci kryt pre nádoby s odpadom. Všetky kontajnery boli otestované medveďmi v ZOO Košice. V obci viedol Michal Haring prednášku o medveďoch.
Začiatkom septembra členovia organizácie vlastnoručne osadili elektrický ohradník vôkol cintorína. Medvede sem láka bravčový loj v lacných sviečkach. Zacítia ho z kilometra.
„Stretol som sa s tým prvýkrát v roku 2007, na cintoríne v Starom Smokovci. Bol to tragický pohľad, pováľané náhrobné kamene, akoby sa tadiaľ prehnali vandali. Spočiatku sme nerozumeli, prečo nachádzame sviečky dohryzené od medveďa, chrúmal ich aj so sklom, s plastmi,“ opisuje Haring. Problém sa už nezopakoval, keď cintorín obohnali elektrickým ohradníkom. „Je to dôkaz, že to funguje. My nevymýšľame nič nové.“
Na opatrenia v Bukovine za dokopy 10-tisíc eur neprispel štát. Poskladali sa naň darcovia vo verejnej zbierke Bezpečnosť pre ľudí a medvede, ktorú vlani spustila organizácia My sme les. „Prostriedky vyšli na túto jednu malú obec. Bolo by samozrejme ideálne, keby sa podarilo zabezpečiť aj ďalšie obce v okolí,“ dodáva Haring.
Nula medveďov
Nájdu sa takí, ktorí obhajujú „konečné“ riešenie: problémy ustanú, keď medvede nebudú.
Tu sa to láme. Podaktorí sa zháčia a povedia – ale medveď patrí do prírody, nechcem ho úplne vyhubiť, len zredukovať. Lenže podpora plošného odstrelu normalizuje logiku, ktorej krajným bodom je vyhubenie. Ak po odstrele problémy nezmiznú, odpoveďou môže byť ďalší odstrel. Kde sa takéto riešenie zastaví?
Zo 14-tisíc zastrelených medveďov v Japonsku bolo 2-tisíc medveďov hnedých a 12-tisíc medveďov ušatých. Ide o druh zaradený do Červeného zoznamu IUCN. Na celom svete ich žilo menej ako 60-tisíc. Japonsko do týchto čísel prudko zasiahlo.
A ak je podľa poslednej univerzitnej štúdie na Slovensku zhruba 1 000 medveďov, tak odstrel 307 jedincov takisto populáciu výrazne oslabil.
Medveď šíri les a jeho semená. A tiež patrí k „doktorom“ lesa. „Odstraňuje choré, zranené zvieratá. Tým, že požiera kadávery, oveľa menej sa šíria choroby. Celý ekosystém je oveľa zdravší, ak v ňom žijú veľké šelmy,“ upozorňuje Haring. Krajina bez veľkých šeliem bude chorá. Doslova, nie metaforicky.
Nemusí takou byť. Ľudia aj medvede v nej môžu spolunažívať bezpečne, ak konečne siahneme po riešeniach, ktoré sa osvedčili.
Foto v článku: K. Kaliský a A. Barát
