Národné parky na Slovensku existujú len na papieri. Slovenský model národných parkov zlyhal a je právom kritizovaný. V národných parkoch sa dlhodobo ťaží viac ako mimo chránených území, developeri tam majú eldorádo a národné parky nespĺňajú medzinárodné kritériá.
Prirodzená obnova lesa po lykožrútovej kalamite v Národnom parku Bavorský les v Nemecku. Heslom tohto národného parku je „Nechať prírodu prírodou“
Na mnohých miestach vo svete je národný park územie, ktoré slúži na ochranu prírody vo svojej prirodzenej, človekom neporušenej podobe. Toto prírodné dedičstvo majú národné parky dôsledne chrániť a sprostredkovať verejnosti na účely poznania a rekreácie. Jadrová zóna, v ktorej sa do prirodzených procesov nezasahuje, musí tvoriť najmenej 75 % rozlohy, pričom kritériá IUCN (Svetová únia ochrany prírody) dočasne pripúšťajú len 50 %-ný podiel. Územia s nižším podielom nie sú de facto národnými parkami.
Atmosféra akú už nezažijeme nikde inde. Národné parky nám sprostredkovávajú kontakt s divokou prírodou, z ktorej sme vzišli a od ktorej sme bytostne závislí
Národný park má spravovať pozemky, ktoré chráni. Inak nie je možné efektívne realizovať ochranné opatrenia na cudzích pozemkoch či vykonávať manažment návštevnosti. Na Slovensku tieto pozemky spravujú lesohospodárske subjekty, zamerané predovšetkým na ťažbu dreva.
Ochrana biologickej rozmanitosti znamená chrániť nie len jednotlivé druhy, ale aj prírodné procesy, vďaka ktorým tieto druhy prežívajú. Ďateľ ďubník trojprstý sa živí lykožrútmi a lesy narušené týmtopodkôrnym hmyzom sú jeho prirodzeným prostredím
Národný park musí priamo rozhodovať o rôznych činnostiach vykonávaných na jeho území. Ak má byť správa národného parku zodpovedná za plnenie svojich cieľov, musí mať priame rozhodovacie kompetencie. Na Slovensku o národných parkoch rozhodujú iné úrady štátnej správy.
Do národného parku prichádzajú návštevníci za zážitkom z divokej prírody, neovplyvnenej úmyselnými ľudskými zásahmi.
Úlohou národného parku by mala byť aj aktívna komunikácia s návštevníkmi a rozvoj regiónov, ktoré sa realizujú prostredníctvom špecifickej infraštruktúry (informačné centrá, náučné chodníky ai) a platených služieb (sprevádzanie, rôzne zážitkové produkty, ai).
Jedľovo-bukový prales. Ochrana väčšiny z jeho typických druhov by na malom území, obklopenom hospodársky intenzívne využívanými lesmi nebola možná. Aj preto potrebujeme národné parky.
Aby národný park mohol dostatočne vykonávať činnosti potrebné pre komplexné fungovanie, potrebuje dostatočné ekonomické a personálne zabezpečenie. Financovaný by mal byť nielen od štátu ale aj z vlastnej podnikateľskej činnosti, ako je výber vstupného, predaj produktov a služieb, prenájom pozemkov ai.
Jedným z cieľov národného parku je aj poznávanie a vedecký výskum prírodných procesov, ktorý nám dáva odpovede aj pre územia manažované človekom.
