Tlačová správa, 24.4.2024
Národné parky dostali z ministerstva pokyn redukovať personálne stavy, spolu o takmer 80 ľudí. S paralelne prebiehajúcou redukciou ich rozpočtu prepúštanie znamená zníženie ich konkurencieschopnosti, zastavenie možností ich rozvoja a vyvolá negatívny dopad na región. Ohrozené môže byť aj vydávanie odborných stanovísk k výstavbe či ťažbám.
Národné parky dostali z ministerstva pokyn redukovať personálne stavy. Jednotlivé správy parkov majú prepustiť každá 6 ľudí, TANAP dokonca 30, spolu takmer 80 ľudí.
Prečo je to problém? Národné parky boli už pred týmto krokom personálne silno poddimenzované a rádovo zaostávali za tými v zahraničí, čo sa jasne odzrkadľovalo v kvalite služieb. Kým v Poľskom Tatranskom národnom parku pripadá na 1000 hektárov územia 7,5 zamestnanca, v nemeckých národných parkoch Bavorský les či Schwarzwald 9,4 resp. 11 zamestnanca, v slovenskom TANAPe je to ešte pred prepúšťaním len 2,1 človeka, pri Národnom parku Nízke Tatry dokonca 0,6 zamestnanca. Po prepúšťaní to bude 1,7 zamestnanca a 0,5 zamestnanca.
To znamená, že národné parky už dnes nemajú dostatok zamestnancov starajúcich sa o chodníky, informačné tabule, návštevníkov, neprevádzkujú návštevnícke centrá, neposkytujú sprevádzanie návštevníkov – všetko bežný štandard v zahraničí. Zníženie stavu ešte ďalej zníži starostlivosť o územie, infraštruktúru, úroveň služieb pre domácich a zahraničných turistov a zamestnanosť v regióne.
Navyše, správy slovenských národných parkov vydávajú aj stanoviská k stavebným zámerom či ťažbám dreva v národných parkoch, ich ochrannom pásme a kompetenčnom území. V prípade zníženia počtu zamestnancov môže dochádzať k prieťahom alebo vydávaniu nekvalitných stanovísk. Preťaženie pracovníkov pracujúcich na stanoviskách potvrdil aj člen iniciatívy My sme les a bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry Marek Kuchta: “Niektorí zamestnanci na agende stanovísk boli už za môjho pôsobenia kapacitne na hrane a signalizovali, že dlhodobo taký nápor nezvládnu a buď stanoviská vydajú neskoro alebo budú nekvalitné. Preto sme ešte minulý rok personálnu štruktúru navýšili a postupne tieto miesta napĺňali. Nechcem si ani predstaviť, aké škody môžu pri avizovanej redukcii personálu nastať. Obávam sa, že môže znova dôjsť k podobným stavebným excesom ako v Demänovskej doline, prípadne ťažbám v chránených územiach či hlucháních biotopoch, ak pracovníci z národných parkov svoj nesúhlas kvalitne neodôvodnia, prípadne nestihnú vypracovať stanovisko včas a úrad ho nezohľadní.”
Okresné úrady, ktoré vydávajú finálne rozhodnutia, nemajú povinnosť zohľadniť meškajúce stanoviská. Mohli by tak v budúcnosti rozhodnúť bez stanovísk alebo na základe slabo zargumentovaných stanovísk národných parkov. Ak nebudú mať dobré argumenty, budú v mnohých prípadoch dokonca musieť povoliť výstavbu v národných parkoch, ich ochrannom pásme či kompetenčnom (rozhodovacom) území, ktoré často niekoľkonásobne presahuje ich samotnú veľkosť. Plánované kroky ministra sa teda nedotknú len národných parkov, ale častokrát širokých regiónov – napríklad v rozhodovacej pôsobnosti Správy Národného parku Veľká Fatra je celý región Turca, v kompetencii NAPANTu podstatná časť Horehronia, v kompetencii TANAPu zas Liptov.
V kontexte zaostávania úrovne slovenských národných parkov plánované prepúšťanie považujeme za škandalózny a nehodný pronárodnej politiky. Národné parky sú pýchou každej krajiny a tieto do nich investujú zdroje v desiatkach miliónov eur, čo sa vracia v návštevnosti a ekonomických príjmoch regiónu. Napríklad s Malou Fatrou veľkosťou porovnateľný Národný park Bavorský les dostáva od spolkového štátu Bavorsko ročne vyše 24 miliónov eur. Pre porovnanie, Slovenská republika tento rok poskytuje slovenským národným parkom spolu zhruba 13 miliónov eur a minister Taraba plánovaný objem peňazí pre národné parky tento rok ešte o 2,4 milióna eur redukoval, čo ďalej zníži ich už tak nízku konkurencieschopnosť v porovnaní so zahraničnými národnými parkami.
Národné parky sú často, ako napríklad v prípade nemeckého Národného parku Bavorský les, ktorý zamestnáva 234 zamestnancov, medzi najväčšími zamestnávateľmi v regióne. U nás však ideme tento ich prínos k zamestnanosti znížiť, čo sa dotkne predovšetkým menej rozvinutých regiónov.
Plánované prepúštanie vnímame o to negatívnejšie, že práve minister Taraba má aj v dôsledku neuváženej personálnej politiky a dosadzovania straníkov a neodborníkov do organizácií rezortu najhorší pokrok v realizácii míľnikov Plánu obnovy v porovnaní s inými ministerstvami. Jeho ministerstvo nemá ani jednu načas splnenú úlohu, čím sú ohrozené platby z Plánu obnovy pre celé Slovensko. Personálne čistky a šikanózne správanie k projektovým zamestnancom evidujeme aj na správach samotných národných parkov, čím sú ohrozené ďalšie európske peniaze a kvalita služieb v národných parkoch.
Pripomíname, že podobné prepúštanie nebolo avizované v iných rezortoch a je zjavne iniciatívou ministra Tarabu cielenou na národné parky. Podľa našich informácií pred avizovaným prepúšťaním nebol vykonaný žiaden personálny audit, aký by mal predchádzať takémuto manažérskemu rozhodnutiu. Bez auditu či potrebnej analýzy považujeme prepúšťanie za neodôvodnený krok, ktorý nie je v súlade s princípmi profesionálneho manažmentu, kde rozhodnutia majú byť založené na dátach. Môže to znamenať, že s prostriedkami daňových poplatníkov a ľudskými zdrojmi sa nakladá neefektívne a takéto nepodložené rozhodnutie bude mať negatívne dopady na národné parky a región.
Tieto kroky zároveň budia dojem, že snahou súčasného vedenia ministerstva nie je len oslabenie mimovládnych organizácií pôsobiacich v ochrane prírody, ale aj podstatné oslabenie jednotlivých štátnych organizácií ochrany prírody, čo považujeme za alarmujúce.
