So znepokojením sledujeme, ako sa medveď hnedý – chránený živočích a zároveň dôležitý prvok našej prírody, stáva jednou z ústredných tém predvolebnej kampane. Napriek tomu, že v posledných týždňoch prebehli médiami správy o viacerých incidentoch v súvislosti s medveďmi, považujeme súčasné dianie za neprimerané, až hysterické. Myslíme si, že cieľom aktuálneho zamerania sa politikov na medveďa je odkloniť pozornosť voličov od reálnych problémov Slovenska a neschopnosti politikov ich riešiť. Systematický odstrel medveďov poľovníkmi nepovažujeme za efektívne riešenie, ale súhlasíme s elimináciou problémových jedincov. Chceme ale zdôrazniť dôležitosť prevencie, ktorá zabezpečí, že nebudú pribúdať ďalšie problémové jedince.
Podľa dostupných údajov za posledné desaťročia vidíme, že počet útokov medveďa na človeka nesúvisí s počtom odstrelov za rok (Obrázok 4). O premnožení medveďa sa z ekologického pohľadu nedá hovoriť, pretože premnoženie je stav, kedy sa populácia dostane nad únosnosť ich životného prostredia. Plošná regulácia teda neprichádza do úvahy. Navyše, takýmto postupom by Slovensko riskovalo ďalší spor s Európskou úniou, ktorý by sme s najväčšou pravdepodobnosťou prehrali.
“Útoky, ktoré sa v poslednom čase stali, samozrejme nechceme bagatelizovať a je nám ľúto, že k nim došlo. Na druhej strane musíme zdôrazniť, že medveď nepredstavuje v našej prírode ani zďaleka to najvážnejšie ohrozenie. Štatistiky jasne hovoria, že v prírode sa zomiera, prípadne dochádza k ťažkým zraneniam, skôr kvôli pádom zo skaly, pádom lavín, útokom ôs a sršňov, úderom bleskov, napadnutím domácimi zvieratami (hovädzí dobytok, psy), prípadne neškodne vnímanými voľne žijúcimi bylinožravcami (jelene, diviaky) (Obrázok 5). Medveď má na svedomí za posledných sto rokov len jeden ľudský život. Problém je, že ľudia majú tendenciu vnímať výnimočné a exotické nebezpečenstvá ako nepomerne pravdepodobnejšie než v skutočnosti sú. Politici to momentálne úmyselne zneužívajú s cieľom získať si voličov a odkloniť pozornosť z dlhodobo neriešených problémov v školstve, zdravotníctve, ochrane životného prostredia, ktoré majú za následok tisíce zničených ľudských osudov ročne”, hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les.
“Riešenie súčasnej situácie si vyžaduje komplexný prístup. Predovšetkým je nutné problémom predchádzať správnym zabezpečením odpadu v územiach s výskytom medveďa, ukončením vnadenia zveri na ľudskú potravu v blízkosti ľudských obydlí, zmenou skladby pestovaných plodín v susedstve biotopov medveďa. Hospodárske zvieratá je potrebné dostatočne chrániť pomocou elektrických ohradníkov a na tento účel vycvičených psov. Nevyhnutné je aj výrazne posilniť Zásahový tím pre medveďa hnedého, aby dokázal čo najrýchlejšie reagovať. Odstraňovanie problémových jedincov je samozrejme prípustné, no mali by sme predovšetkým odstrániť faktory, ktoré vedú k ich objavovaniu sa. Príklad Vysokých Tatier ukazuje, že spomínaným prístupom sa dá už za krátky čas problém do veľkej miery odstrániť,” pripomína Erik Baláž, ktorý sa pozorovaniu a filmovaniu medveďov intenzívne venoval 15 rokov.
Okrem týchto opatrení je tiež potrebné aby Ministerstvo Životného prostredia zabezpečilo šírenie osvety ohľadne stretnutí s medveďom – ako sa im vyhnúť a tiež ako postupovať v prípade, že sa to nepodarí. Medzi ľuďmi totiž koluje množstvo nesprávnych predstáv, napríklad že pri stretnutím s medveďom treba zdvihnúť ruky nad hlavu snažiť sa krikom medveďa vystrašiť. Takýto postup vedie naopak k eskalovaniu situácie a potenciálnemu útoku. Rovnako sa často zle interpretuje aj situácia, keď sa medveď postaví na zadné nohy: aj v nedávno medializovanom prípade si túto pózu medveďa poľovník vysvetlil ako bezprostrednú prípravu na útok, pričom u medveďa je to len snaha o získanie lepšieho prehľadu o situácii. Tiež je potrebné informovať o tom, že voľne pustený pes v biotope medveďa predstavuje riziko (nedávny prípad z Liptovského Hrádku). Obyvateľstvo v oblastiach s výskytom medveďa by malo byť oboznámené s kontaktom na zásahový tím medveď.
Medzi riešenia problematiky spolužitia medveď-človek môžeme zaradiť aj ochranu prirodzených ekosystémov, predovšetkým horských lesov, kde medveď nachádza dostatok potravy a úkrytov a tým pádom nemá takú motiváciu schádzať do blízkosti ľudí.
Dôležité je zmieniť, že medveď, podobne ako ostatné predátory, má vyvinuté mechanizmy, zabezpečujúce samoreguláciu jeho početnosti. Jedným z najdôležitejších je tzv. infanticída, t.j. zabíjanie mláďat veľkými samcami. V zdravej populácii takto zahynie desiatky percent mláďat ročne. V prirodzenej populácií medveďa hnedého bol okrem toho pozorovaný jav, že medvedice vyviedli prvé mláďatá až vo veku 8 – 9 rokov, napriek tomu, že pohlavne zrelé sú aj oveľa skôr. Dôvodom je, že mladé samice sa prirodzene niekoľko rokov zdržiavajú v teritóriu svojej matky, ktorá im ale nedovolí rozmnožovať sa. Časť problému dnes spočíva v tom, že táto prirodzená štruktúra populácie spolu s opísanými mechanizmami bola v minulosti veľmi negatívne ovplyvnená práve vďaka poľovaniu, kedy boli z populácie prednostne odstránené práve veľké (trofejné) jedince.
Obr. 1 Medveď hnedý je za normálnych podmienok plaché zviera, ktoré sa vyhýba človeku. Zmeniť to dokáže nepremyslená činnosť človeka, ktorá ho láka do jeho blízkosti (foto: Ondrej Kameniar)
Obr. 2 Trus medvedieho samca, plný pazúrikov a srsti mladých jedincov. Najväčším regulátorom početnosti medveďov v prírode je medveď samotný (Foto: Erik Baláž, Západné Tatry).
Obr. 3 Vnadisko v blízkosti obce Šumiac prilákalo aj medveďa, ktorý bol následne nahlásený zásahovému tímu, pretože zišiel až ku dedine. Podobne praktiky sú bohužiaľ stále rozšírené a tvoria veľkú časť problému s medveďmi (Foto: Marián Hletko)
Obr. 4 Počet útokov a počet odlovených medveďov v rokoch 2020-2021. V roku 2022 bolo odlovených 8 medveďov a v tom istom roku bolo zaznamenaných 9 útokov medveďov na človeka. Zdroj: LOZ VLK.
Obr. 5 Tabuľka hospitalizácií po poranení či napadnutí v prírode. Zdroj NCZI
