Plošná kalamitná ťažba v okolí Čierneho Balogu prinesie regiónu riziká a problém s lykožrútom pravdepodobne ešte prehĺbi.
Reagujeme na tlačovú konferenciu ministra pôdohospodárstva v Čiernom Balogu. Upozorňujeme, že primárnou príčinou vzniknutej situácie je dlhodobý nevhodný manažment a že ohlásená kalamitná ťažba bude krízu lesov len ďalej prehlbovať a pravdepodobne zhorší situáciu v regióne.
So znepokojením sme prijali vyhlásenia ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča a predstaviteľov Lesov Slovenskej republiky o plánovanej kalamitnej ťažbe v objeme až milióna metrov kubických, čo je približne milión stromov. Nesúhlasíme s tým, že ide o problém vytvorený za posledných niekoľko rokov predchádzajúcej vlády, ale ide o výsledok dlhodobého nepochopenia fungovania lesných ekosystémov zo strany obhospodarovateľov lesa. Prízvukujeme, že neexistuje dôkaz, že by kalamitná ťažba dokázala zastaviť šírenie lykožrúta. Riešením, ktoré potvrdzujú aj výsledky lesníckeho výskumu, je vrátiť lesom ich prírodný charakter, pričom začiatkom tohto procesu by mohlo byť ponechanie podstatnej časti postihnutých území bez plošnej kalamitnej ťažby.
“Je vskutku symbolické, že ministerstvo zvolilo za miesto tlačovej konferencie lesnícky skanzen,” hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les. “Ak tu chceme hovoriť o príčine vzniknutej situácie, tak je to jednoznačne premenenie miestnych lesov na nepôvodné smrekové monokultúry. To naozaj nie je otázka poslednej vlády, ale desaťročí až storočí lesníckej práce. Práve lesníci radi argumentujú stáročnými overenými postupmi, ktoré žiadajú uplatňovať plošne, často dokonca aj v chránených územiach. Tam, kde sa mohli plne realizovať, vytvorili takpovediac fastfood pre lykožrúta – rovnoveké monokultúry smreka, ktoré sú extrémne náchylné na akékoľvek prírodné narušenie. V lesoch, ktoré sú dlhodobo bez zásahov človeka, alebo tam, kde tieto zásahy boli iba mierne, kalamity podobných rozmerov nepozorujeme, čo je jednoznačným dôkazom toho, že tristoročné lesnícke tradície v žiadnom prípade nie sú nadradené nad stovky miliónov rokov trvajúci evolučný vývoj lesov.” hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les, ktorý má doktorát z ekológie lesa a je autorom a spoluautorom viac ako dvadsiatich vedeckých článkov z odboru ekológie lesa, publikovaných v medzinárodne uznávaných periodikách.
Pripomíname, že v súčasnosti čelíme bezprecedentnej klimatickej zmene, ktorá už niekoľko desaťročí výrazne ovplyvňuje aj lesné ekosystémy. Vedci a environmentálni aktivisti po celý tento čas neustále apelovali, že lesné hospodárstvo sa musí nevyhnutne prispôsobiť zmenenej situácii. No tieto hlasy boli lesníckym a drevospracujúcim sektrom ignorované, prípadne aj tvrdo napádané a zosmiešňované ako neodborné a nerelevantné.
“Rozsiahla plošná kalamitná ťažba v okolí Čierneho Balogu bohužiaľ môže šírenie lykožrúta ešte zrýchliť a spôsobiť celú radu ďalších problémov. Skúsenosť ukazuje, že ak sa v podobných podmienkach začne neuvážene a plošne ťažiť, gradácia lykožrúta sa ešte podporí. Príčinou je vytváranie tzv. porastových stien, čo sú okraje lesného porastu, kde sa zastaví ťažba. Tieto stromy budú vystavené stresu zo slnka a vetra a tým pádom oslabené. V krátkej dobe ich nevyhnutne tiež napadne lykožrút a budú tiež vyrúbané. Tento proces sa bude opakovať dovtedy, kým v území nebudú vyrúbané posledné staršie smreky. Dôkazov, že presne takto to funguje, máme dosť z Nízkych Tatier, Stolických vrchov, Levočských vrchov a ďalších pohorí, kde v dôsledku kalamitnej ťažby došlo k masívnemu odlesneniu na tisíckach hektárov a nenávratným ekologickým škodám vo forme erózie či zničených biotopov. Dôležité je, že po plošnej ťažbe bude nasledovať zase plošná výsadba. Znovu sa položí základ ďalších vekovo, prípadne aj druhovo jednoliatych porastov, ktoré budú v budúcnosti spôsobovať podobné problémy. Takisto plánovaná ťažba už suchých stromov, z ktorých lykožrút dávno vyletel a nepredstavujú z pohľadu jeho šírenia riziko, je z ekologického hľadiska nežiadúca a oslabí budúci les a jeho rôznorodosť,” dopĺňa Kameniar.
Pripomíname, že ak sa v priebehu niekoľkých rokov vyťaží celá plocha miestnych smrekových lesov, môže to znamenať pre región veľké riziko. Zväčšujúce sa klimatické extrémy v kombinácií s vyrúbanými povodiami môžu ohroziť okolité obce povodňami a priniesť suchá rozmerov, aké oblasť dosiaľ nezažila. Nedokážu tomu zabrániť ani technické opatrenia, ktoré naznačil minister Takáč. Rovnako sa nijako nezabráni vyschnutiu smrekových monokultúr v CHKO Poľana. Tento proces je nezvratný a bude prebiehať bez ohľadu na prijaté opatrenia, nanajvýš sa môže o niekoľko rokov oddialiť.
“Celú situáciu môžeme vnímať aj ako príležitosť. Sprírodnenie našich lesov je najdôležitejšou dlhodobo funkčnou a ekonomicky prijateľnou stratégiou adaptácie na klimatické zmeny. Ak teraz na podstatnej časti štátnych pozemkov ponecháme kalamitné drevo, naštartuje sa proces prirodzenej regenerácie. Existuje aj možnosť odkôrnenia napadnutých stromov a ich ponechania na mieste, ktoré má síce aj negatívne vplyvy na biodiverzitu, ale je určite lepšou alternatívou ako plošná ťažba s následným vyvezením dreva z porastov. Na miesta prírodných narušení sa budú vďaka vetru a živočíchom prirodzene dostávať semená stromov, ktorým aktuálne podmienky najlepšie vyhovujú a do budúcnosti tak dajú základ pre odolný les. Veľké množstvá mŕtveho dreva budú chrániť pôdu, zadržiavať vodu a poskytovať priestor pre biodiverzitu.
Dôležité je zdôrazniť, že mŕtve stromy poskytujú podmienky aj pre veľké množstvo druhov, ktoré sú prirodzenými nepriateľmi lykožrúta. Tieto druhy, predovšetkým parazitické a parazitoidné druhy blanokrídlovcov (ale aj mnohé iné) dokážu v krátkom čase reagovať na premnoženú potravu – lykožrúta. Dokážu sa takisto veľmi rýchlo namnožiť a výrazne stlmiť gradáciu lykožrúta. Podobne, aj keď s určitým oneskorením, reagujú aj ďatle a ďalšie vtáky, ktoré sa tiež živia lykožrútom. Keďže premnoženie podkôrnikov v oblasti už niekoľko rokov trvá, v suchých i napadnutých stromoch je už aj teraz množstvo týchto živočíchov. Plošné odstraňovanie stromov by bolo obrovskou chybou a zahodením riešenia do koša. Apelujeme na ministra, aby k riešeniu vzniknutej situácie prizval aj vedcov z odborov ekológie, predovšetkým ekológie lesa, hydrológie či klimatológie, a rovnako aj odborníkov z mimovládnych organizácií. V prípade jednostranného uprednostnenia ťažby dreva hrozia podľa nášho názoru regiónu povodne a zhoršovanie sa ekologickej situácie v regióne, ktorá sa negatívne prejaví na turizme ale aj kvalite života miestneho obyvateľstva,” upozorňuje Kameniar.
Materiál, vydaný pracovníkmi najväčších lesníckych výskumných pracovísk v Európe k problematike lykožrúta je dostupný tu: EFI 2019. Život s kůrovcem: Dopady, výhledy a řešení.
Dôsledkom plošnej kalamitnej ťažby je ďalšia plošná kalamitná ťažba. Konečným výsledkom sú vyholené obrovské súvislé plochy (svahy v susedstve TANAP-u, jar 2024)
Napriek tomu, že zvýšené odumieranie stromov je pozorované aj v niektorých bezzásahových územiach, nikdy nie je také plošne rozsiahle ako holiny, vznikajúce po kalamitnej ťažbe (NPR Padva, Veľká Fatra, jar 2019))
Ponechanie mŕtveho dreva v lese je začiatkom obnovy prirodzenejšieho a zároveň odolnejšieho lesa (Kôprová dolina, jar 2023, bývalá smreková monokultúra)
V Tichej a Kôprovej doline boli v bezzásahovom režime ponechané aj rozsiahle smrekové monokultúry. Síce sa rozpadávajú, ale deje sa to len veľmi postupne – aj po 19 rokoch od veľkej vetrovej kalamity je veľká časť monokultúr zelená (jar 2023)
Vysychajúce smrekové monokultúry okolo Čierneho Balogu, jeseň 2023
