Máme za sebou vyšinutý rok. Vymykal sa bežnému skoro všetkým. Výnimočným vírusom, výnimočným politickým vývojom, výnimočným stavom v krajine. Výnimočnosť sa stala novým normálom.
Kým každý deň odieval naše životy do inej reality a nútil nás obracať sa viac, ako niektorým bolo milé, za hranicou mesta či dediny po celý čas prežívala realita iná. Realita paralelná, v ktorej pojem času nebol dôležitejší ako vánok, realita, v ktorej ľudské pravidlá znamenali menej ako kvapôčky oparu. Horské doliny, potoky, lúky. Strminy, tiesňavy, rieky. Štíty, žľaby, lesy.
Nevšimli si nič z pandémie. Ponárali sa do hmiel, vynárali z oblakov, kúpali sa v životodarnej vlahe a delili sa o ňu so zvyškom krajiny. Prijímali a strácali život, každým dychom sa rodili a umierali. Žili kolobeh mystického sna, rovnaký, akým bol pred dvesto či tritisíc rokmi.
Každý z nás mal možnosť sa do tohto sna ponoriť. Zapojiť sa do jeho vlniacich sa súradníc, ohýbajúcich sa pod poryvmi vetra, skrývajúcich sa za záclony hmiel, lámajúcich sa v lúčoch slnka. Cítiť večnosť, voľnosť, nekonečnosť, neutíchajúcu obnovu, stále rodenie a pretváranie sa života. V každej sekunde, v každom póre, v každom okamihu. Cítiť tú pravú podstatu bytia, ktorá nám v našom reálnom svete, tam dole v kotlinách, unikla a nedarí sa nám ju uchopiť, ani pochopiť.
V My sme les sme si dali za úlohu chrániť miesta, kde prepojenie s pôvodom všetkého živého nebolo prerušené a je na dosah ruky. Divočinu. Pôvodnú prírodu. Horské lesy, národné parky, vzácne územia. Miesta, kde čas stráca význam a my sa znova môžeme dotknúť našej podstaty. Precítiť ju, zazrieť scény a scenérie spoločné nám, našim predkom a prapredkom, dotknúť sa spoločnej nite nášho života.
Tieto miesta, žiaľ umierajú. Sú zaberané a ničené. Sú zaberané a ničené nie preto, že zaberať a ničiť musíme, nie preto, že chceme prežiť. Sú zaberané a ničené preto, že to dovolíme, a preto, že chceme žiť stále lepšie. Izolovaní od neistôt prežitia, strácame kontakt s našou pôvodnou podstatou a necítime, že za našimi štyrmi stenami ubúdajú jej posledné časti.
Áno. Divočina a pôvodná príroda nám miznú za dverami. My a vy – všetci, ktorí sme les – sa tomu snažíme brániť. Ako sa nám v tom darilo v uplynulom roku, si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch. Je to čítanie rovnako povzbudivé ako varujúce, no predovšetkým motivujúce k tomu, že nesmieme v našej snahe prestať. Ak v ochrane prírody bol rok 2020 výnimočným, rok 2021 môže byť tým prelomovým.
Jar prichádza do prírodou formovaných lesov v Malej Fatre. Kiež by takých bolo viac. Foto: Ondrej Kameniar
Čo priniesol rok 2020 pre lesy
Rok 2020 sa začal sľubne. Vo februárových voľbách zvíťazili štyri politické strany, ktoré mali v porovnaní s minulosťou (až na výnimku SaS) obstojný program v oblasti životného prostredia. Dá sa povedať, že doteraz politici nikdy nevenovali životnému prostrediu toľko pozornosti, ako tomu bolo v posledných voľbách. Niet divu. Životné prostredie sa v posledných rokoch kvôli klimatickej zmene, celosvetovej strate biodiverzity a s nimi súvisiacimi globálnymi protestami dostalo do povedomia voličského mainstreamu naprieč celým politickým spektrom. Za posledné roky strany so zelenou agendou začali žať úspechy v európskom, ale aj v národných parlamentoch, najbližšie napríklad v susednom Rakúsku. Ochrana prírody začala byť v Európe “in” a aj naši skúsení politici naplnili svoje volebné programy zelenými sľubmi. Tri zo štyroch koaličných strán sa ešte pred voľbami zaviazali k boju za 65%-né zníženie emisií skleníkových plynov – cieľ, ktorý po úspešnej petícii Klíma ťa potrebuje (120 000 podpisov) presadzuje aj premiér Matovič.
Snáď ešte väčším pozitívom a vynikajúcou správou pre ochranu prírody však bolo, že koaličné strany, znova všetky okrem SaS, mali v programe nami tak dlho požadovanú zonáciu národných parkov, našich najvzácnejších ucelených území. Zonácie a zváženie právnej subjektivity národných parkov sa zároveň dostali do programového vyhlásenia vlády a do národného programu reforiem 2020. Ďalšími svetlými bodmi boli nominácie ministra životného prostredia Ján Budaja a ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského. Oboch za stranu OĽANO, ktorá sľubovala revíziu chránených území a zabezpečenie bezzásahovosti nielen na papieri, ale hlavne spomínanú zonáciu národných parkov podľa medzinárodných kritérií IUCN. Vo svojom programe tiež avizovala návrh osobitného zákona o štátnom podniku Lesy SR, ktorý by umožnil verejnosti podieľať sa na jeho kontrole. Nový minister Mičovský naviac hneď po svojom zvolení sľuboval presun štátneho podniku Lesy SR pod Ministerstvo životného prostredia.
Tu je sumár udalostí, ktoré podľa nás predznačujú novú éru pre ochranu prírody:
Spomínané zvolenie ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý netradične nie je hnaný vlastnými alebo straníckymi obchodnými motívmi, ale autentickým záujmom o ochranu prírody. Obrovské plus dávame predovšetkým za avizovanie spustenia reformy národných parkov.
Európska únia konečne stratila trpezlivosť a žaluje Slovensko na Súdnom dvore EÚ za ničenie biotopov hlucháňa, ktorý je európsky významným druhom. Je to výsledok prístupu (ne)zodpovedných slovenských inštitúcií, ktoré namiesto vydania plošného zákazu ťažby v predmetných biotopoch, jej pokračovanie tolerovali, priamo predpisovali a zavádzali Európsku komisiu predstieraním, že problém vyriešili. Dnes nám reálne hrozí poľský scenár – vysoká pokuta za každý deň, pokiaľ sa situácia adekvátne nevyrieši. Veríme, že táto žaloba spustí lavínu radikálnych nápravných opatrení, na ktoré tak dlho čakáme.
V susednom Česku bola dokončená prvá fáza zonácie národných parkov. Každý národný park má od tohto roku bezzásahovú zónu divočiny, kde človek chodí už iba na návštevu. Na Slovensku si na takúto správu ešte musíme počkať. Veríme, že nie pridlho.
Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 jasne definovala celospoločenské dôvody ochrany biodiverzity, stanovila ambiciózne ciele v oblasti budúcej rozlohy chránených území (10% plochy Európy prísne chránenej, 30% územia EÚ zaradených do siete NATURA 2000) s prioritnou ochranou všetkých pralesov a starých lesov. Ak Európa počíta s 10% prísnej ochrany, mala by byť na Slovensku nami požadovaná 5% bezzásahovosť tým počiatočným minimom.
Vaša Podpora pre My sme les uplynulý aj minulé roky. Viac ako 70 000 z vás podpísalo Desatoro pre les. Takmer tritisíc poslalo finančný dar. Obrovsky si túto podporu vážime. Vieme, že nie sme v našom boji sami, vieme, že v kľúčových momentoch nám podržíte chrbát. To nám dáva odvahu plánovať odvážne veci.
V marci 2020 uverejnil Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pod Ministerstvom životného prostredia štúdiu Koľko stojí divočina, v ktorej boli po prvýkrát komplexne vypočítané náklady na zonácie národných parkov. Podľa autorov recenzovanej analýzy ide o intervaly, v ktorých sa s vysokou pravdepodobnosťou budú nachádzať skutočné náklady. Analýza ponúka varianty dlhodobých nájmov ako aj jednorazového výkupu súkromných pozemkov. Pri nájme by náklady predstavovali 12,5 až 29,7 mil. eur ročne pri 75% bezzásahovej zóny. Ak by sa táto zabezpečila jednorázovými výkupmi, stálo by nás to 374 mil. eur. To je cena, za ktorú sa u nás stavia napríklad 10 kilometrov diaľnic. Analýza zohľadňuje aj náklady prípadného zníženia zamestnanosti, výberu daní a ďalších kompenzácií, nezahŕňa však zvýšené príjmy z turizmu. Bezzásahovosť by tak v skutočnosti mohla byť ešte lacnejšia.
Body, z ktorých radosť nemáme:
Na opätovne schválenú kvótu na odstrel 50 vlkov bez potrebných dát k jeho populácii ministrom Mičovským prišla asi najzásadnejšia reakcia mimovládok, verejnosti, ale hlavne ministra životného prostredia. Konali sa protestné akcie u nás aj v zahraničí a MŽP pripravilo novelu vyhlášky, ktorou by mala byť vlkovi od roku 2021 zaručená celoročná ochrana. Kvôli nesúhlasu Ministerstva pôdohospodárstva sa však ani k dnešnému dňu (15.1.2021) lov vlka nepodarilo zastaviť.
Napriek úspechu schválenia UNESCO rezervácií Vihorlatský prales a Rydošová v lete 2020, stále chýba systémový prístup, ktorý by ochránil pralesy a pralesové zvyšky na všetkých štátnych aj neštátnych pozemkoch. V rámci kampane organizácie WWF Slovakia “Dajme pralesom 5-ku” bolo síce zozbieraných 30 000 podpisov a proces vyhlasovania rezervácie Pralesy Slovenska sa posunul vpred, no týka sa len pralesov na štátnych pozemkoch. Na vyhlásenie ochrany pralesov aj na pozemkoch súkromných vlastníkov stále čakáme a budeme tento fakt vláde naďalej pripomínať. Je to aj priorita Európskej únie. Táto jasne tvrdí, že „zostávajúce pôvodné prirodzené lesy a pralesy v Európskej únii je nutné prísne chrániť“. Na vyhlásenie ďalších UNESCO rezervácií sa tiež ešte len čaká.
Takzvané “Prírode blízke hospodárenie v lesoch” (PBHL) má byť budúcou hlavnou hospodárskou stratégiou Lesov SR. Ide o hospodárenie výberkovým spôsobom, ktoré je podmienené výstavbou hustej siete lesných ciest. V hospodárskych lesoch s menším sklonom to môže byť vhodný spôsob hospodárenia, zároveň však môže ísť o jednu z najväčších hrozieb pre lesy v chránených územiach a ochranné lesy, pretože v nich nové lesné cesty umožnia vážne narušenie lesa ťažbou. Tento investične veľmi náročný projekt by bol pri plánovanom rozpočte niekoľko sto miliónov eur jedným z najväčších žiadateľov peňazí z fondov pre životné prostredie. Budeme trvať na tom, aby prírode blízke hospodárenie a s ním súvisiaca výstavba novej siete lesných ciest neboli realizované v národných parkoch a vzácnych chránených územiach a spĺňali vopred dohodnuté podmienky, na ktorých tvorbe sa budú podieľať ochranári a Ministerstvo životného prostredia. S vyčlenením prostriedkov na PBHL budeme zároveň súhlasiť len ak bude zabezpečený rovnaký objem financií na zonácie národných parkov a s nimi súvisiace kompenzácie súkromným vlastníkom, pretože tieto majú pre krajinu minimálne rovnakú ekologickú aj ekonomickú návratnosť.
Poľovníci ani v roku 2020 nelenili. Tentokrát pripravili petíciu, keďže, ako tvrdia, na nich niekto organizovane útočí. Až tak, že sa musia obávať o prežitie poľovníckej tradície. Vyzbierali 139 000 podpisov. Dá sa teda povedať, že výzvu podpísali všetci poľovníci a ich manželky. Áno, poľovníctvo môže mať zmysel a nikto nie je za jeho úplný zákaz, ale zásadne odmietame zavádzajúce prikrášľovanie pred laickou verejnosťou. Poľovníctvo nie je žiadna “aktívna ochrana prírody”. Strieľanie zvierat, rovnako ako ťažba dreva v lese, znamenajú využívanie zdrojov prírody. Takisto prikrmovanie vysokej zveri či odstrel diviakov slúžia na reguláciu populácie čisto pre ľudské záujmy. Z poľovníckej kuchyne sme v roku 2020 tiež zaregistrovali takzvanú Národnú charitatívnu poľovačku. Cieľ je podobný: prikrášliť poľovnícke remeslo. Veríme, že im ľudia nenaletia. Kto chce skutočne pomôcť nemocnici, pošle peniaze priamo a nie cez poľovnícke OZ-ko.
Na záver roka 2020 svoje aktivity neziskového charakteru rozbehol aj najväčší developer a prevádzkovateľ rekreačných nehnuteľností v TANAPe a NAPANTe, spoločnosť Tatry mountain resorts, známa aj pod skratkou TMR. Urobil tak cez novozaložené občianske združenie “Tatry máme radi”, tiež so skratkou TMR. Jeho náplňou má byť ekológia a ochrana prírody. Svoju profesionálne vedenú komunikáciu, ktorá má všetky znaky greenwashingu, cez videá, osobnosti, tlačové správy a kúpené PR články, začali petíciou proti ohňostrojom v Tatrách. Iniciatíva prichádza od spoločnosti, ktorá chce stavať zjazdovky v najvyššom stupni ochrany. Za všetko hovoria slová riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka, podľa ktorého sú aktivity prezentované touto spoločnosťou “nešťastím pre prírodu národného parku ako aj ostatnú prírodu na Slovensku”.
Čestnú zmienku nakoniec dostáva globálna pandémia koronavírusu, ktorá sa prejavila aj na lesoch. V dôsledku zníženej kontroly stúpla už i tak vysoká ťažba v Amazonskej oblasti. Počas dvanástich mesiacov bola odlesnená plocha zodpovedajúca pätine Slovenska. Pozitívom je dočasné globálne zníženie emisií CO2 a zistenie, že sme za krátku dobu schopní zásadne zmeniť svoje návyky a štát svoju politiku a smerovanie finančných zdrojov. Ostáva nám veriť, že koronakríza nezatieni pohľad na omnoho vážnejšiu klimatickú krízu a krízu biodiverzity, ale poslúži nám ako odrazový mostík k ich riešeniu.
V roku 2020 sa žial nepodarilo zastaviť lov vlka. Dúfame v presadenie jeho celoročnej ochrany v roku 2021. Foto: Adam Baštek
Naše aktivity a úspechy v roku 2020
Podarilo sa podstatne utlmiť ťažbu v hlucháních biotopoch, tlak zabral. Európska komisia v júni 2020 žalovala Slovensko za nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho. Na podnete k žalobe sme sa podieľali aj my. Vyzerá, že už samotná hrozba žaloby a usmernenie úradov na základe Programu záchrany hlucháňa zaúčinkovali a videli sme odozvu smerujúcu k lepšej ochrane niektorých lokalít s výskytom hlucháňa. Fyzicky sme v roku 2020 skontrolovali 95 hlucháních lokalít. Výsledok je potešujúci: podnet sme museli podať len v piatich prípadoch. Ťažbu v hlucháních biotopoch sa teda podarilo v roku 2020 výrazne utlmiť. ALE: pri kritickom stave hlucháňa je aj jedna ťažba priveľa! Výmera hlucháních biotopov na Slovensku klesla pod 50 000 hektárov, ktoré sú podľa vedcov kritické pre jeho prežitie. Štát plošne nezastavil ťažbu tak, ako to požaduje Program záchrany hlucháňa a veľká časť dotknutých území stále nemá rozhodnutie o zákaze ťažby. Zastavenie alebo nevykonanie väčšiny ťažieb často ide na vrub ochranárskych iniciatív. Zväčša boli dosiahnuté prechodné úradné zákazy na dvojročnú dobu určitú. Nejde o systémový a trvalý krok vlády, ale o krehký stav držaný dobrou vôľou niektorých úradníkov a mimovládnymi organizáciami. Práve teraz, keď nad osudom hlucháňa visí otáznik, by mal štát zabrať. Ak hlucháň vyhynie, bude tento fakt jedným z najsmutnejších momentov v dejinách novodobého Slovenska. V boji za prežitie hlucháňa v roku 2021 pokračujeme monitoringom ťažieb a tlakom na prijatie systémových opatrení.
Od 1.1.2020 bola zakázaná plošná ťažba v národných parkoch ešte podľa novely bývalého ministra Sólymosa. To by bola výborná správa, ale je tu háčik – na plochy menšie ako 0,3 ha zákaz neplatí a väčšie ťažby môže naďalej povoľovať Štátna ochrana prírody. V skutočnosti sa tak aj deje a s My sme les sme v roku 2020 podali 4 podnety v súvislosti s pokračujúcou plošnou kalamitnou ťažbou v národných parkoch. Okrem toho sme zistili a preverovali 12 ďalších prípadov. Ako je zvykom, vec bola procesne v poriadku, hoci porasty boli vyrúbané. Táto diera v zákonoch žiaľ naďalej existuje a my budeme tlačiť na jej uzavretie.
Jánska dolina – plošná ťažba v NP Nízke Tatry – popri smrekoch padli aj krásne jedle.
Dôrazne sme žiadali ministrov Mičovského a Budaja o zastavenie lovu vlka. Žiaľ, v roku 2020 neúspešne.
V roku 2020 sme sa pustili do kampane “Stop stav” rekreačnému developmentu v národných parkoch, kým nebudú schválené zonácie. Zaangažovali sme verejnosť petíciami a aktívne sme sa zaujímali o konania spojené s územnými plánmi a dokumentmi EIA pre lokality Štrbské pleso a Demänovská dolina, kde sme pre “stop stav” získali podporu nielen verejnosti ale aj vládnych predstaviteľov pre hľadanie koncepčných riešení. Petícia za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline naďalej trvá a má 69 310 podpisov. Naše aktivity na Štrbskom plese svojim podpisom podporilo 76 940 ľudí. Návrh reformy národných parkov od Ministerstva životného prostredia ako aj návrhy zmeny stavebnému zákona z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sú aktuálnou odpoveďou.
Komunikačnou kampaňou sme podporili návrh zonácie národného parku “Muránska planina”. Tento sa však nestretol s pozitívnym ohlasom časti obyvateľov obcí okolo Muránskej planiny. Momentálne prebieha jeho odborné prehodnotenie, ku ktorému sa určite vyjadríme.
Spoločne s ďalšími environmentálnymi organizáciami na Slovensku sme stáli za “Petíciou za živú krajinu”, ktorej cieľom je presadenie zásadnej zmeny poľnohospodárskej politiky na Slovensku tak, aby táto bola ohľaduplná k prírode a jej diverzite. Petícia má aktuálne 16 445 podpisov, no v meradle jej dôležitosti si ich zaslúži minimálne desaťkrát toľko. Podpisovať sa dá pravdepodobne ešte celý január, urobte tak najlepšie ešte dnes.
Z lásky k Slovensku. Zástavba v Demänovskej doline, za ktorú by sa ani v meste nemuseli hanbiť. Foto: Karol Kaliský
Top vedecké poznatky 2020
V EÚ výrazne stúpa ťažba dreva napriek tomu, že sme v hlbokej klimatickej kríze a kríze biodiverzity. Podľa vedeckej štúdie uverejnenej v júni v časopise Nature v porovnaní s priemerom z rokov 2011-2015 došlo v rokoch 2016-2018 k 49%-nému nárastu celkovej vyťaženej plochy a dokonca k 69%-nému nárastu vyťaženej biomasy. Navyše, v EÚ sa zvyšuje priemerná rozloha súvislých vyťažených plôch: v priemere o 34%. V niektorých krajinách však došlo k omnoho rapídnejšiemu rastu: v Taliansku +125% a v Portugalsku dokonca +214%! Slovensko je v tomto smere skôr pozitívnym príkladom: podľa citovanej publikácie bol u nás zaznamenaný pokles priemernej rozlohy rúbanísk o 15%. Celkovo je zjavné, že boj o ochranu lesov sa musí začať a v zvýšenej miere odohrávať aj na európskej úrovni. Momentálne aj tam prevažujú záujmy lesníckej a drevárskej lobby.
Aj to málo pralesov, ktoré nám v Európe zostalo, je z veľkej časti nechránené. Na medzinárodnom vedeckom článku sumarizujúcom ochranu pralesov a jej nedostatky v Európe sa podieľali aj vedci, ktorí podporujú našu iniciatívu. Zistili, že z 54 typov lesa u šiestich sa vôbec nezachovali nenarušené ukážky, a že iba u 10 typov lesa je nejakým stupňom ochrany chránená aspoň polovica jeho pralesov. Asi nemusíme pripomínať, že ochrana na papieri neznamená automaticky ochranu v praxi. Analýza vedcov ukázala, že by stačilo rozšíriť prísne chránené územia o 1 131 km2 (0,3% rozlohy Európy) aby sme zabezpečili ochranu všetkých známych pralesov. Keďže iba cca dve pätiny európskych pralesov boli vymapované, autori upozorňujú, že číslo 1 132 km2 je iba dolnou hranicou. Ak by sme chceli ochrániť všetky pralesy, bolo by potrebné zvýšiť rozlohu chránených území o 19 194 km2, čo je stále zanedbateľná časť Európy. Zvlášť, ak berieme vážne cieľ EÚ mať do roku 2030 minimálne 30% súše aj mora zahrnutých do chránených území a 10% z nich prísne chránených. Ochrana najvzácnejších pralesov by mala byť prvým krokom.
Globálna klimatická zmena postupuje – na Slovensku viac, ako inde. V priemere sa síce Zem oteplila “len” o 1,2℃, no na území Slovenska to je v priemere až o 2,5℃. Bližšie k pólom je totiž rýchlosť klimatickej zmeny väčšia. V častiach Arktídy sa napríklad oteplilo až o vyše 5 stupňov, pričom bol zaznamenaný aj letný rekord v mestečku Verchojansk ďaleko za polárnym kruhom – až +38 stupňov. To nám pripomína, že rýchla zmena nášho správania voči prírode je nevyhnutná. Súčasné odhady hovoria o tom, že až 37% prebytočného CO2 z atmosféry by sme sa mohli zbaviť veľmi elegantným spôsobom: obnovou prírodných lesov, lesostepí, mokradí a príklonom k prírode bližšiemu poľnohospodárstvu. Využijeme túto šancu?
Lesy na Slovensku majú rezervy v ekologickej integrite. Nie je les ako les – rozdiel v ich kvalite vyjadruje aj ekologická integrita. Zjednodušene povedané, čím má les vyššiu ekologickú integritu, tým je v lepšom stave a lepšie poskytuje ekosystémové služby ako zadržiavanie vody a CO2. Akákoľvek ťažba, ale aj lesné cesty, túto integritu a funkčnosť znižujú. Autori globálnej štúdie prišli k záveru, že už iba 40% svetových lesov má vysokú integritu. Súčasťou publikácie je aj interaktívna mapa, kde si návštevník môže priblížiť ktorúkoľvek oblasť na svete. Už pri zbežnom pohľade na Európu je jasné, že na tom nie je najlepšie. Tmavá zelená, vyjadrujúca najlepší stav, svieti len na severe a na juhovýchode Európy. Karpaty sú “zelenšie” iba v Rumunsku. A Slovensko? Poväčšine hnedá (nízka integrita) a svetlo zelená (stredná integrita). Tmavo zelená sa objavuje len vo Veľkej a Malej Fatre, niečo málo v iných pohoriach. V najbližších rokoch by sme mali smerovať k tomu, aby sme zelenej mali stále viac. A nie sprístupňovať posledné nefragmentované horské lesy pre ťažbu.
Memento: hmotnosť všetkých objektov vyrobených človekom už presiahla hmotnosť života na Zemi, vrátane stromov. V roku 1900 všetko človekom vytvorené vážilo iba toľko, čo 3% všetkého živého. Stihli sme to rýchlo. Je tiež na mieste sa zamyslieť, či aktuálny plán zelenej obnovy Európy, ktorý presadzuje hlavne investície do infraštruktúry a budov, k tomuto číslu ďalej neprispeje.
Narástlo bremeno dôkazov, že v boji proti klimatickej zmene sú efektívnejšie neobhospodarované lesy oproti tým obhospodarovaným. Dospelo k tomu nezávisle niekoľko vedeckých štúdií, ktorých zhrnutie nájdete tu. V neťaženom a neobhospodarovanom lese je totiž omnoho viac mŕtveho dreva, väčšie a hrubšie stromy, ale hlavne hrubšia vrstva humusu. To všetko je uhlík, resp. CO2, stiahnutý z atmosféry. Kolobeh záchytu uhlíka v lese je vysvetlený v tomto videu. V každom prípade sa tešíme z väčšej verejnej pozornosti pre lesy, a že spoločnosť začína chápať, že nie je les ako les.
Už vieme, koľko stojí ničenie ekosystémov: Černecký a kolektív publikovali v roku 2020 rozsiahlu prácu s názvom “Hodnota ekosystémov a ich služieb na Slovensku”. Ekosystémové služby sú peňažnou hodnotou vyjadrené úžitky a funkcie prírody, ktoré sú prospešné pre človeka. Cieľom tohto prístupu je upriamiť pozornosť na fakt, že napríklad rastúci neporušený prales má mnohonásobne väčšiu hodnotu ako len drevo, ktoré by sa získalo jeho vyťažením. Ak má byť život na Zemi udržateľný, ekonomický systém musí prijať tento fakt. Štúdia sa venuje všetkým ekosystémom na Slovensku, nás samozrejme najviac zaujímali lesy. Napríklad celková hodnota potenciálu ekosystémov pre poskytovanie ekosystémovej služby regulácia miestnej klímy našich lesov je 12 876 396 746 eur ročne. V realite je to vinou degradácie spôsobenej ich využívaním o skoro 2,3 miliardy eur ročne menej. Pri ekosystémovej službe “regulácia kvality ovzdušia” slovenské lesy poskytujú o vyše 152 miliónov eur ročne menej, ako je ich potenciál. Pri regulácií odtokových pomerov strácame 785 mil. eur ročne. Sú to závratné čísla v porovnaní so sumami, ktoré by stála zodpovedajúca ochrana a tieto straty boli dopustené aj preto, že takéto analýzy doteraz chýbali. S touto prácou v ruke už bude omnoho jednoduchšie vysvetliť, že ťažba v prírodnom lese v národnom parku je ekonomický nezmysel. Neprekvapivé sú zistenia autorov, že kvalita 40% ekosystémov Slovenska je priaznivá, 21% nepriaznivá až nevyhovujúca a na 39% zlá.
Prírodný les je zásobárňou uhlíka. Foto: Ondrej Kameniar
Čo pripravujeme v roku 2021
Kampaň pre reformu národných parkov a systému chránených území. Reforma má zaistiť modernizáciu ochrany prírody na Slovensku a zjednodušiť systém chránených území podľa medzinárodných štandardov IUCN. V prvej fáze podporíme zhotoviteľa návrhu OZ Prales pri konzultáciách s ochranárskymi organizáciami, ministerstvami a dotknutými subjektmi, v druhej sa budeme snažiť získať pre reformu širokú podporu verejnosti. Chceme konečne dlho sľubované riešenia, ktoré z národných parkov urobia územia, kde bude prvoradá ochrana prírody, prírodný turizmus, ocenenie ekosystémových služieb a udržateľný rozvoj regiónov. Naštartovanie reformy v roku 2021 bude kľúčové pre jej šancu v tomto volebnom období.
Budeme naďalej monitorovať hluchánie biotopy, ťažby v národných parkoch, horských lesoch a pralesoch a zabraňovať ich prípadnej devastácii. Zároveň budeme žiadať úrady o informácie, ako rozhodovali v súvislosti s nahlásenými ťažbami v hlucháních lesoch.
Zvýšime tlak na na vládu a ministrov, aby v druhom roku vládnutia začali plniť programové sľuby súvisiace s ochranou prírody, ku ktorým sa zaviazali. Ministrov a inštitúcie, ktoré tak budú robiť podporíme a budeme sa snažiť im byť čo najviac nápomocní. Takisto budeme sledovať delenie peňazí z fondu pre zelenú obnovu Európy a eurofondov. Bolo by obrovskou škodou, ak by Slovensko prepáslo šancu investovať ich do ochrany prírody a ekonomicky výhodného prírodného záchytu CO2, k čomu žiaľ podľa aktuálnych správ smerujeme. Naďalej budeme vláde pripomínať, že minimálne 5% Slovenska by sa malo dostať do bezzásahového režimu kvôli zachovaniu kľúčovej biodiverzity.
Budeme aktívne bojovať za zonácie národných parkov. Divočina v nich musí mať podiel 75% a každý z nich musí mať takúto zónu divočiny. Súkromní vlastníci musia byť spravodlivo kompenzovaní za nezasahovanie a podieľanie sa na ochrane prírody. Ak to bude možné, zúčastníme sa prípravy jednotlivých zonácií a proces podporíme.
Aktívne sa zapojíme do diskusií o “prírode blízkom hospodárení v lesoch”, pre ktoré vidíme zmysel hlavne v hospodárskych lesoch Slovenska, mimo chránených území a za vopred určených podmienok.
Budeme sa naďalej deliť o najnovšie poznatky vedy v oblasti lesov a prinášať informácie z renomovaných zdrojov. Keďže fenomén tvorby pokútnych článkov a pseudovedeckých publikácií s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku je na vzostupe aj v oblasti lesov a lesníctva, silnejšie si posvietime na dezinformácie.
Posilníme edukáciu verejnosti o lesných ekosystémoch a ich podiele na kvalite životného prostredia. Pre našich podporovateľov tiež prinesieme zaujímavé obrandované My sme les predmety (merch) z ekologických materiálov a fair trade produkcie.
Budeme nápomocní v aktivitách, ktoré prinesú viac zelene do krajiny, napríklad obnovou a výsadbou alejí a aktívne tak podporíme iniciatívu “Za živú krajinu”.
Prales Skalná Alpa, Veľká Fatra v plnom jarnom rozpuku (2020). Foto: Ondrej Kameniar
Rok 2021 je pred nami a s ním aj nové odhodlania. Považujeme ho za kritický pre naše národné parky a ďalšie vzácne územia. Tak, ako sa podarilo spomaliť úbytok lokalít možno už vymierajúceho hlucháňa, či o niečo znížiť plošné ťažby v národných parkoch, potrebujeme oveľa rýchlejšie obrátiť trend a nechať začať prekvitať to, čo nám tu z pôvodnej prírody ešte zostalo. Príklady úspešného aktivizmu a kampaní od nás aj zo zahraničia ukazujú, že aj obri sa niekedy dajú zastaviť. Našou úlohou je robiť efektívne a inovatívne kampane, ale hlavne sa snažiť o systémové riešenia. Takým krokom bude aj kampaň pre reformu národných parkov a systému chránených území. Vieme, že to je obrovské sústo a sami to nedáme. Budeme potrebovať podporu čo najväčšieho množstva environmentálnych organizácií, ale hlavne vás, našich podporovateľov. Dáme vám šancu podporiť nás finančne aj činmi. Dovtedy si okrem pevného zdravia a jasnej mysle želáme, aby sme sa tento rok spoločne posunuli tak, že v tých nasledujúcich sa budeme viac tešiť zo zdravej, životom prekypujúcej prírody, s dôverou v jej budúcnosť.
Váš tím My sme les
MY SME LES
Občianska iniciatíva
Sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku.
