16.7. 2024 Iniciatíva My sme les veľmi kriticky vníma vyjadrenia ministra Tomáša Tarabu (SNS) po tragickej udalosti v Monkovej doline. Je neakceptovateľným a neodborným zavádzaním predstavovať bezzásah v chránených lesoch ako príčinu nešťastia a využívať ju na obhajovanie zásahov v národných parkoch, v ktorých má na väčšine plochy platiť bezzásahový režim.
Minister Taraba dnes avizoval masívne vysádzanie zmiešaných lesov. To môže byť v prípade správneho uchopenia dobrá myšlienka – avšak len za predpokladu, že sa tak bude diať mimo národných parkov a rezervácií a že sa budú v maximálnej možnej miere zohľadňovať ekologické poznatky. Avšak v podaní ministra Tarabu existujú odôvodnené obavy, že to tak nebude.
“Máme obavy, že avizované vysádzanie stromov bude len zeleným náterom na zalepenie očí verejnosti. V skutočnosti pôjde v prvom rade o veľkoplošný výrub, ktorý musí vysádzaniu predchádzať a je zároveň výnosným biznisom. Fotky zo zalesňovacích brigád budú vďačnou mediálnou aktivitou, ktorá zalepí oči menej zorientovanej časti verejnosti,” myslí si Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les, ktorý je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých článkov z oblasti ekológie lesa. Prečo ťažba kalamity a následné vysádzanie zmiešaných lesov nie sú v chránených územiach vhodnou stratégiou vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú krízu.
“Funkčnosť a odolnosť lesného ekosystému nezávisí len na tom, koľko druhov stromov v ňom rastie, i keď aj to je dôležitý parameter. Rovnako dôležitá je aj priestorová štruktúra porastu – les so stromami rozmanitého veku, výšky a hrúbky je omnoho odolnejší proti extrémom počasia skrátka preto, lebo každý strom reaguje inak a tým pádom sa nikdy nestane, že by vietor či lykožrút zničili všetko naraz. Kľúčové je aj mŕtve drevo, zvlášť veľké kusy. Tie pomáhajú zadržiavať v lese vodu a tým zvyšujú jeho odolnosť voči suchu. Taktiež zlepšujú schopnosť lesa zadržiavať zrážkovú vodu a chránia pôdu pred eróziou. Predstavuje aj útočisko pre množstvo druhov, ktoré sú prirodzeným nepriateľom lykožrúta. Zhrnuté a podčiarknuté: bez ľudských zásahov sa vyvíjajúci les je miliónmi rokov evolúcie zdokonaľovaným prostredím, ktorého časti sú komplexne prepojené. Čím väčší zásah zo strany človeka, tým väčšie vychýlenie tohto samoregulujúceho sa systému,” približuje Kameniar.
Treba pripomenúť, že odborné lesnícke organizácie v zahraničí dnes už vnímajú bezzásahové lesy spolu s prírodnými narušeniami ako prirodzenú súčasť chránených území a uznávajú ich pozitívny prínos pre ochranu prírody. Napríklad European Forest Institute (EFI): “Národné parky, lesné rezervácie a iné typy
chránených oblastí sú základnými štruktúrami riadenia, v ktorých by sa mali zavádzať opatrenia lesného hospodárstva výrazne zamerané na podporu biodiverzity. Veľké chránené územia umožňujú, aby sa prírodné procesy, ako sú požiare, výskyt hmyzu a vietor, vyskytovali a prebiehali vo veľkom meradle, čo je v lesnej krajine obhospodarovanej na produkciu dreva zvyčajne nemožné. Preto by po výskyte prírodných disturbancií v takýchto lokalitách nemala nevyhnutne nasledovať asanačná ťažba, ktorá odstraňuje novovytvorené jedinečné biotopy. Pomocou plánovania na úrovni krajiny by sa chránené územia a ich nárazníkové zóny mali navrhovať tak, aby umožňovali prirodzené narušenia bez toho, aby sa preniesli do
okolitých hospodárskych lesov a naopak.1”
“V tomto kontexte považujeme za úplne neakceptovateľné výroky ministra Tarabu, kde sa o bezzásahu vyjadruje ako o podivnom výmysle ekoaktivistov. V skutočnosti je zarážajúce, ako môže byť v civilizovanej európskej krajine ministrom životného prostredia človek, ktorý takto vehementne popiera aktuálny stav vedeckého poznania a znevažuje pritom odborníkov, ktorí o téme vedia neporovnateľne viac ako
on,” hovorí Kameniar.
Európsky inštitút pre les EFI ako ideálny model taktiež navrhuje takzvaný triad system alebo trojitý prístup. Až 30 percent lesa navrhuje mať bez zásahu, 60 percent sa má obhospodarovať prírode blízkym spôsobom a na 10 percentách má byť intenzívne hospodárenie, aby kompenzovalo straty z bezzásahového režimu. Ide o návrh pre lesný komplex, ktorý by mal maximalizovať biodiverzitu. V mnohých našich národných parkoch nedosahujeme ani 20% plochy bezzásahu, nehovoriac o
hospodárskych lesoch, kde je to ešte oveľa menej a o to viac v nich trpí biologická rozmanitosť.
“Minister Taraba si pomýlil rezort a mal by ohľadne svojho zámeru komunikovať hlavne s ministrom Takáčom z rezortu pôdohospodárstva. Pod neho spadajú hospodárske lesy, a tam sa takéto zásahy a výsadby môžu diať, pretože práve tieto lesy sú najviac dotknuté doterajším cieleným pestovaním smrekových monokultúr,” uvádza Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Reporty k zlému stavu slovenských lesov, ktorý spomína minister Taraba, sa
vzťahujú na celú krajinu a sú výsledkom doterajšieho hospodárenia v nich. V
národných parkoch bola donedávna strata lesov v rokoch 2000-2016 v dôsledku
intenzívnej ťažby dokonca dvojnásobne vyššia, ako mimo nich. Podľa vyjadrení
ministra sa zdá, že chce v tejto intenzívnej ťažbe v národných parkoch pokračovať.
1 efi_fstp_13_2022.pdf
Ak nás chcete podporiť v našej práci, môžete tak urobiť tu: https://mysmeles.darujme.sk/podporitmysmeles/ Ďakujeme! 
