Žiadame ministrov, aby zmenili pravidlá odstrelu vlka na Slovensku

Vlčia populácia na Slovensku

Na Slovensku doteraz nikdy neprebehlo komplexné sčítanie vlkov a všetky publikované počty sú viac alebo menej odborné odhady. Európskej komisii sme ale sľúbili, že početnosť vlčej populácie budeme stanovovať presnejšie a od roku 2016 máme aj návrh metodiky pre takéto sčítavanie. Tá však dodnes nie je zavedené do praxe. Komisia pre určovanie kvóty lovu vlka teda ani v tomto roku nerozhodla na základe odborných poznatkov, ale na základe tlaku poľovníckej lobby. Komisia nemala v rukách relevantné dáta o populácii vlka na Slovensku a vychádzala z jednoduchých výpočtov, ktoré však očividne neodzrkadľujú realitu. Názory odborníkov, ktorí sa monitoringu vlka venujú, neboli brané do úvahy. Ich odhady hovoria o počte okolo 400 jedincov, ktorý zďaleka nezodpovedá potenciálu pri absencii lovu.

Podľa odhadov žije na Slovensku približne 400 vlkov.

Je vlk nebezpečný pre človeka?

Vlk v našich podmienkach nepredstavuje pre človeka žiadne nebezpečenstvo. Nemá tendenciu k synantropnému správaniu ako medveď a stretnúť ho vo voľnej prírode je stále obrovskou vzácnosťou, pretože je veľmi ostražitý a človeku sa vyhýba. Na Slovensku nemáme žiadny historický záznam útoku vlka na človeka.

Ako a prečo sa na Slovensku zabíjajú vlky

Na lov vlka neexistuje žiadny relevantný ekologický ani ekonomický dôvod. Jediným skutočným dôvodom lovu vlka na Slovensku je motivácia získať trofej. Vlk sa na Slovensku loví legálne – v rámci stanovenej kvóty, ktorá je každoročne určovaná komisiou. Popri tom sú však vážne podozrenia hraničiace s istotou, že veľký počet vlkov je ulovených aj ilegálne.

Vlky sú streiľané aj pre ich trofej, počet sa určuje každý rok kvótou na odstrel.

Aké sú dôsledky lovu na fungovanie vlčej svorky?

Vlk je sociálne žijúci živočích-žije a loví vo svorkách (rodinách) s prísnou hierarchiou. V prípade, že sa usmrtí rodičovský pár, život svorky sa naruší do tej miery, že môže dôjsť až k jej rozpadu. Okrem toho, oslabená svorka už často nie je schopná uloviť divo žijúce zvieratá a tak sa uchyľuje k zabíjaniu domácich zvierat. Takto sa lovom docieli opak zamýšľaného [Killing Wolves Actually Leads to More Livestock Deaths].

Škody spôsobené vlkom sú mnohonásobne nižšie ako škody zverou

Odstrel vlka sa často argumentuje škodami na hospodárskych zvieratách: hlavne ovciach a kozách. Podľa MŽP SR spôsobuje vlk ročne škody vo výške 30-40 000 eur. Zástupcovia Združenia chovateľov oviec a kôz uvádzajú ročnú škodu až vo výške 500 000 eur.

Vlk sa živí prevažne voľne žijúcou zverou

Naproti tomu škody spôsobené diviačou a vysokou zverou, ktorá nie je prirodzene vlkmi dostatočne regulované, dosahujú len v poľnohospodárstve okolo 17 miliónov eur ročne. K tomu sa dajú pripočítať škody na lesných porastoch, ktoré boli vyčíslené Lesmi SR na 974 000 eur a tiež prostriedky minuté na ochranu mladých lesných porastov pred ohryzom zverou vo výške 2 263 000 eur. Ak aj pripustíme škody spôsobené vlkmi vo výške 500 tis. Eur, stále je to len zlomok zo škôd spôsobených veľkými bylinožravcami, ktoré vlk pomáha znižovať. Myslíme si, že vzhľadom na tento nepomer by bolo najlepším riešením zefektívnenie systému preplácania škôd spôsobených šelmami.

Škody spôsobené zverou v poľnohospodárstve sa pohybujú okolo 17 miliónov eur ročne.

Vlk pomáha regulovať premnoženú zver a spomaľuje šírenie chorôb ako mor ošípaných

Dôraz na ochranu veľkých šeliem, medzi iným aj vlka, nie je náhodný. Šelmy sú v prírode na vrchole potravinového reťazca a napriek malému počtu výrazne ovplyvňujú celý ekosystém. Už notoricky je známy príklad z Yellowstonského národného parku v USA, kde boli po dlhom čase vypustené vlky. Ich prítomnosť vyvolala dobre zdokumentovanú kaskádu reakcií: vlci znížili populačnú hustotu jeleňov a zmenili ich návyky- prestali sa dlhodobo zdržiavať na jednom mieste a tým pádom sa ich vplyv na rastlinstvo rovnomernejšie rozptýlil. To malo za následok obnovu dlhodobo ničených rastlinných spoločenstiev, obnovenie populácií mnohých ďalších druhov od myší a bobrov cez vtáky a plazy až po medvede. Ako si môžete pozrieť v tomto videu, výsledkom boli dokonca aj zmeny v toku riek ( https://www.youtube.com/watch?v=7E8DZYeMMiA).

Rozšírenie vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku a lokality KMO u diviakov v rokoch 1994 – 1998. Mgr. Jana Strnádová, 2000

Okrem toho, vlk tým, že loví prednostne choré a oslabené jedince, prirodzene zlepšuje zdravotný stav populácií bylinožravcov. Tým pádom zabraňuje šíreniu rôznych nákazlivých chorôb, ktoré majú potenciál šíriť sa aj na domáce zvieratá. Tento jav bol zdokumentovaný aj na Slovensku- v roku 2000 bola zverejnená štúdia, kde sa zistilo, že na územiach s výskytom vlka sa nevyskytoval KMO (klasický mor ošípaných).

Žiadame ministrov aby zastavili odstrel vlkov

Minulý rok bolo len v kompetenčnom území Správy TANAPu poľovníkmi usmrtených 12 vlkov. Z jednej z vlčích svoriek ostali pred zimou len 2 mláďatá. Pre tento rok hrozí ešte horší scenár. Vyzývame Vás pán minster Ján Mičovský, aby ste zrušili absurdné a neodborné rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva o odstrele 50 vlkov v sezóne 2020/2021.

Zároveň podporujeme ministra životného prostredia Jána Budaja v jeho iniciatíve o zaradenie vlka dravého do zoznamu chránených živočíchov. Sme radi, že vypočul 31 neziskových organizácií a viac ako 51000 signatárov, ktorí ho k tomu vyzvali už v roku 2019

MY SME LES
Občianska iniciatíva
Sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku.
MY SME LES na facebooku
Podporte nás
Je nás už 71168
2024 © Všetky práva vyhradené. My sme les - občianska iniciatíva.
Ďakujeme režisérovi Jonášovi Karáskovi za kampaňové video My sme les.