24.7. 2024 Vedenie Ministerstva životného prostredia v súvislosti s tragédiou v Monkovej doline a s lykožrútovou kalamitou zintenzívnilo spochybňovanie bezzásahového režimu v lesoch ako škodlivého a nedostatočne podloženého experimentu. Jeho význam a opodstatnenosť sú však dobre podložené vedeckými analýzami a je stále širšie akceptovaným manažmentovým prístupom medzi odborníkmi na ochranu prírodu i politikmi. Na najnovších poznatkoch, ktoré ukazujú zvýšenie záchytu uhlíka vďaka bezzásahu, sa podieľali aj českí a slovenskí výskumníci. Ďalšia štúdia ukázala výrazné zvýšenie počtu hlucháňov vďaka bezzásahu na Šumave.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba spolu so štátnymi tajomníkmi Filipom a Štefanom Kuffom v nedávnej dobe intenzívne útočili na bezzásahový režim v národných parkoch. Aktuálne udalosti využili na oživenie svojho ťaženia proti národným parkom a predovšetkým proti bezzásahovému režimu, ktoré rozpútali ešte počas predvolebnej kampane pred poslednými parlamentnými voľbami. V téme priebežne pokračovali aj počas výkonu svojich funkcií, napríklad vyjadreniami o tom, že „všetky suché stromy z našich lesov pôjdu preč. “Napriek tomu, že teraz verejnosť presviedčajú, že im o žiadnu masívnu ťažbu v národných parkoch nejde, v kontexte s ostatnými ich vyjadreniami a krokmi sa tomu dá len ťažko veriť,” hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My my sme les.
Na poslednej tlačovej konferencii 16.7.2024 v Tatranskom národnom parku odznelo z úst ministra aj takéto vyjadrenie: ”Ja môžem povedať za ministerstvo, že časy iba nejakých uškriekaných aktivistov u nás nemajú miesto. Priestor je, aby ľudia, ktorí vyštudovali tieto disciplíny, ako geológovia, ako naozaj lesníci, ktorí na konci dňa veď aj za toho komunizmu vám vedeli zachrániť tie Tatry, nebolo to tak, že zrazu, za posledných desať rokov, tu niekde pristála v aktivistickom poli nejaká múdrosť. My práve dávame priestor všetkým týmto ľuďom, aby boli vypočutí, aby ich názory neboli niekde v kúte.” (13:42 – 14:20)
“Neviem, o akých uškriekaných aktivistoch pán minister vlastne hovorí. Našu iniciatívu zastupujú na 80% ľudia s titulmi z ekológie a lesníctva a podporuje nás vyše sto vedcov zo všetkých slovenských a niektorých zahraničných univerzít i z viacerých ústavov Slovenskej akadémie vied. Je to presne tá požadovaná kvalifikácia, o ktorej minister hovorí. Skutočnosť je však taká, že odborníci priestor momentálne u neho nedostávajú a sú nahrádzaní rôznymi pytliakmi, poľovníkmi, ťažbármi a ďalšími odborníkmi na všeličo iné, len nie na ochranu životného prostredia, prípadne nekompetentnými straníckymi funkcionármi. Ak by odborníci mali na ministerstve skutočne otvorené dvere, určite by vedeli o tom, kam sa za posledné desaťročia posunula lesnícka ekológia. Dnes sú to v Európe samotní lesníci, ktorí uznávajú benefity bezzásahového režimu v lesoch,” reaguje na slová ministra Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les.
Najnovšie zistenia o potenciáli ochrany lesov pre boj s klimatickou zmenou publikovali vedci v odbornom časopise Nature Communications Earth & Environment. Informovali o tom aj slovenskí a českí vedci, pôsobiaci na Fakulte lesnické a drevařské ČZU v Prahe, ktorí sa na štúdii podieľali. Zistili, že obnova a ochrana európskych pralesov a starých lesov má výrazne vyšší potenciál pri viazaní prebytočného CO2 z atmosféry, ako sa doteraz predpokladalo. Celkovo by mohli ročne viazať až 309 megaton CO2. To by znamenalo, že by sa len ochranou lesov mohli pokryť záchyty uhlíka, stanovené pre celkový záchyt krajinou v Európskej Zelenej dohode do roku 2030. “Výsledky štúdie ukazujú, že dosiahnutie potenciálnej kapacity uhlíka v existujúcich starých (aj hospodárskych) lesoch tým, že sa trvalo umožní ich pokračujúci rast a samovoľný vývoj, je dôležitým prostriedkom k zmierňovaniu zmeny klímy, ktorý má EÚ k dispozícii,” uvádza v štúdii jeden zo spoluautorov prof. Ing. Miroslav Svoboda, PhD. Inými slovami, bezzásah je pre staré a dokonca aj staré hospodárske lesy ideálnym riešením z pohľadu vysokého záchytu CO2.
Autori štúdie ďalej uvádzajú, že “vysoké zásoby uhlíka v pôvodných a starých prirodzených lesoch sú spôsobené prítomnosťou veľkých starých stromov. Vo všetkých študovaných lokalitách pôvodných a prirodzených starých lesov bolo 50 % kumulatívnej zásoby uhlíka v živej biomase obsiahnutej v stromoch s priemerom väčším ako 60 cm (rozmedzie 40 – 80 cm pre rôzne typy lesov). Ďalej prítomnosťou mŕtveho dreva, ktoré v takýchto lesoch ostáva až do úplného zotlenia (čo môže podľa dreviny, veľkosti a prírodných podmienok trvať od niekoľko desiatok rokov až do cca 100 rokov) a s tým spojenou vysokou zásobou uhlíka v pôdach. […] Zvýšené ukladanie uhlíka v lesoch možno dosiahnuť tým, že sa ostávajúcim lesom umožní zostarnúť tak, aby dosiahli maximálnu uhlíkovú kapacitu.”
V týchto dňoch boli zverejnené aj výsledky monitoringu populácie hlucháňa hôrneho na Šumave a v Bavorskom lese. Na základe údajov, zozbieraných na prelome rokov 2022/2023 sa zistilo, že v porovnaní so sčítaním pred šiestimi rokmi pribudlo približne 250 jedincov. Podľa autorov správy je za tým prevažne výrazné zvýšenie rozlohy bezzásahovej zóny v týchto dvoch národných parkoch v poslednom období. Celkovo sa územie bez lesníckych zásahov zväčšilo od predchádzajúceho sčítania až o 16 000 hektárov, čo je takmer plocha nášho Národného parku Muránska planina.
“Dôkazov o tom, že bezzásahové lesy sú dôležité, pribúda každým rokom – okrem biodiverzity chránia pôdu, zmierňujú suchá a povodne a viažu prebytočný uhlík z atmosféry. Európska únia tieto zistenia reflektuje a snaží sa o zväčšenie rozlohy prísne chránených území v EÚ na 10% rozlohy Európy do roku 2030. Je smutné, že Slovensko, ktoré je tiež členom EÚ, ide v týchto opatreniach presne opačným smerom. Ministerstvo životného prostredia je povinné konať na základe aktuálneho stavu poznania a v záujme všetkých občanov tejto krajiny, nie drevospracujúcich firiem doma či v zahraničí. Vyzývame teda
ministra aj štátnych tajomníkov, aby konali podľa svojich vlastných slov, riadili sa aktuálnym stavom vedeckých poznatkov a prestali šíriť škodlivé dezinformácie o bezzásahových lesoch,” uzatvára Ondrej Kameniar.
Ak považujete naše aktivity za zmysluplné, môžete nás podporiť tu Ďakujeme! 
