19.11.2024
Presne pred dvadsiatimi rokmi, 19. novembra 2004, sa Tatrami prehnala veterná smršť, ktorá zasiahla plochu asi 12 tisíc hektárov tatranských lesov. Výsledkom boli tisíce popadaných stromov a následná ťažba kalamitného dreva. Iba dve tatranské doliny unikli výrubom. Dnes sú dôkazom sily prírody a vzorom pre celú Európu.
Väčšina zasiahnutého územia sa nachádzala mimo tatranských rezervácií a mohlo sa tam ťažiť kalamitné drevo. Približne 1/3 ležala v rezerváciách s vysokým stupňom ochrany, aj tam však Ministerstvo pôdohospodárstva a Štátne lesy TANAP-u presadzovali ťažbu dreva. Proti tomu sa postavili domáci aj zahraniční experti. Napriek tomu sa v roku 2007 lesníci pustili do spracovania kalamity aj v rezerváciách Tichá a Kôprová dolina, kde zostali posledné väčšie rozlohy nevyťaženého polomu. Argumentovali, že ak nespracujú popadané stromy, dôjde ku katastrofálnemu premnoženiu lykožrúta a neskôr k obrovským povodniam a požiarom. Niektorí dokonca tvrdili, že tu vznikne akási “mesačná krajina”, kde stromy neporastú 300 rokov. Jedinou cestou ako ťažbu zastaviť, bola nakoniec až fyzická blokáda dolín. Celé Slovensko obleteli fotografie protestujúcich.
Blokáda bola úspešná, a dnes, 20 rokov od kalamity, sú tieto dve doliny najväčším súvislým divokým územím na Slovensku. Jasne potvrdili, že ponechanie voľnej ruky prírode bolo dobrým rozhodnutím, hoci bol bezzásahový režim v lesoch označovaný za nezodpovedný experiment. Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les, bol v čase boja o Tichú a Kôprovú dolinu jednoznačne na strane lesníkov. Časom však postoj prehodnotil. „Videl som, že lykožrút tu všetko nezožral, ale zanechal viac zelených stromov ako ťažké mechanizmy tam, kde lesníci spracovávali kalamitu. Nová generácia stromov tu vyrástla aj bez sadenia, vďaka ponechanému mŕtvemu drevu. Dokonca sa tu vracia aj vzácna borovica limba. V pralese v Kôprovej doline sme s kolegami nedávno našli najviac druhov húb a lišajníkov zo všetkých skúmaných lokalít, vrátane extrémne vzácnych druhov a druhov, ktoré boli považované za úplne vyhynuté. Objavuje sa tu aj vzácny ďateľ trojprstý či hlucháň hôrny. Takže tvrdenia, že tu zanikol predmet ochrany, sú úplne mimo. Je to presne naopak – predmetu ochrany sa darí výborne.”
„Od úspešnej blokády sa v navrhovanej bezzásahovej zóne Tichej a Kôprovej doliny už neťaží. Bol to historický zlomový moment pre ochranu prírody na Slovensku. Za všetkých chcem poďakovať aspoň Erikovi Balážovi, ktorý ako prvý prišiel s myšlienkou chrániť tieto dve unikátne doliny a zasvätil tomuto cieľu 15 rokov života.“ hovorí Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les.
V súčasnosti sa ešte stále opakujú zastaralé argumenty o nutnosti ťažby dreva v národných parkoch, dokonca aj zo strany rezortu životného prostredia. Popiera sa aj prínos bezzásahového režimu v najprísnejšie chránených územiach. Nič to nezmení na tom, že Tichá a Kôprová dolina sú dnes úspešným príbehom, a za posledných 20 rokov sa stali najrozsiahlejším územím na Slovensku, kde nerušene prebiehajú prírodné procesy. Takéto lesy v porovnaní s hospodárskymi časom lepšie zadržiavajú vodu, chránia pôdu, viažu viac uhlíka, sú odolnejšie voči klimatickej zmene a významne prispievajú k ochrane biodiverzity. V roku 2021 Európska komisia vo svojej publikácii dala Tichú a Kôprovú dolinu za vzor v ochrane lesov.
