Marková a Studienec – môžeme prísť o dve veľmi cenné lokality európskej sústavy chránených  Natura 2000, ohrozuje ich ťažba dreva

Spoločná Tlačová správa PRALES, o.z. a iniciatívy My sme les

25.7.2024 Marková a Studienec sú dve veľmi hodnotné lokality nad obcami Baláže a Moštenica. Štát ich nedokáže/nechce chrániť a to aj napriek tomu, že ich zaradil do európskej sústavy chránených území Natura 2000, ktoré sú pod drobnohľadom európskych inštitúcií. V týchto dňoch Správa NP Nízke Tatry namiesto toho, aby sa rázne zasadila o ich ochranu, vyznačuje v nich, spolu s Lesmi SR, lykožrútom napadnuté stromy určené na ťažbu. V Markovej stovky, v Studienci to môžu byť dokonca  tisíce stromov.

Pritom vôbec nie je jasné či sa podarí postup lykožrútov zastaviť. Na neďalekej lokalite Suchárina mali lesníci voľné ruky a výsledkom je postupné vyťaženie takmer všetkých starých smrekov v priebehu pár rokov na desiatkach hektárov. Ostali len mladiny a holiny, ktoré sa postupne zalesnili. Toto nie je dobrý návod na zachovanie cenných lokalít.

Evidované sú tu tri lesné biotopy národného významu a jeden prioritný biotop európskeho významu. Vek niektorých stromov, hlavne jedlí a dubov, však presahuje 300 rokov.  Lokalita Marková je unikátna aj z ďalšieho dôvodu. Viac ako 30 ročný výskum lokality odhalil jej mimoriadnu výnimočnosť z hľadiska výskytu entomofauny. Bolo tu zistených 29 chránených druhov hmyzu, z toho 8 druhov európskeho významu.

Lokalita Marková (zdroj: Marián Jasík, Prales, o.z.)

Osobitnú pozornosť si zasluhujú tie, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia. Ide o 5 druhov, výnimočné sú dva druhy. Boroš Schneiderov, ktorý už vyhynul vo väčšine krajín západnej a strednej Európy a na Slovensku má potvrdených iba 6 lokalít výskytu. Druhým je fuzáč karpatský, karpatský endemit vyskytujúci sa iba v štyroch krajinách (Slovensko, Poľsko, Ukrajina a Rumunsko), ktorý patrí k prioritným druhom európskeho významu, na zachovaní ktorých má Európska únia mimoriadny záujem.

Nie je veľa lokalít, kde by boli tak preukázateľne zdokladované prírodné hodnoty, ktoré by mali viesť k ich prísnej ochrane. Ani to však nestačí a to ani Správe Národného parku Nízke Tatry, ktorá sa aktuálne podieľa na vyznačovaní stromov, ktoré sa majú v týchto lokalitách vyťažiť. Cieľom ochrany v územiach Natura 2000 je zachovať alebo zlepšiť stav druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ich ochrany. Ťažba dreva a pohyb ťažkej techniky neprispejú k naplnenie tohto cieľa. Napriek tomu, že odôvodnený návrh na zákaz ťažby v lokalite Marková dostal Okresný úrad v Banskej Bystrici už v r. 2021, jeho konanie nevyústilo do prísnej ochrany a to aj z dôvodu postoja Správy NAPANTu“ hovorí Ing. Marián Jasík, člen občianskeho združenia PRALES.

V lokalitách sa zachovali podmienky pre výskyt mnohých vzácnych a chránených druhov. Tieto lesy sú pravidelným hniezdiskom vtákov, ktoré sú predmetom ochrany Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry ako kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, ďubník troprstý, tesár čierny, ďateľ bielochrbtý, sova dlhochvostá. Veľký význam má pre všetky tri druhy veľkých šeliem a mačku divú.

V oboch lokalitách môžeme nájsť aj dva druhy machov európskeho významu a to kyjanôčku zelenú a bielomach sivý. Oba druhy si vyžadujú zachovanie kontinuity lesného prostredia hoc aj narušeného prirodzenými narušeniami (vývraty, polomy, vyschnutie lesa). Z rúbanísk miznú. Kyjanôčka zelená si naviac vyžaduje zachovanie kontinuity rozkladu ležiaceho, najmä hrubého odumretého dreva.

Mimoriadne vzácny machorast kyjanôčka zelená (zdroj: Marián Jasík, Prales, o.z.)

“Z pohľadu zachovania lesných biotopov a vzácnych druhov si tieto porasty nevyžadujú aktívny manažment. V posledných rokoch tu bola realizovaná oveľa silnejšia ťažba ako doposiaľ (náhodná ťažba) čo vedie k zhoršovaniu ich stavu. Staré ochranné lesy, do ktorých sa donedávna zasahovalo len minimálne poskytujú vhodné miesto pre život druhom, ktoré takéto miesta v okolitých intenzívne obhospodarovaných lesoch nemajú alebo ich bežným hospodárením strácajú. Takého staré lesy v lokalitách Marková a Studienec stále sú, masívna ťažba to však môže pomerne rýchlo zmeniť. V hospodárskych lesoch je razantný postup voči lykožrútom na mieste, ale ochranné lesy naviac v chránených územiach by si zaslúžili úplne iný prístup“ vysvetľuje Ing. Marián Jasík.

Marková a Studienec dnes ležia v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Sú súčasťou územia európskeho významu Ďumbierske Tatry a chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry. V rámci návrhu prehodnotenia vymedzenia národného parku a návrhu jeho zonácie boli v r. 2023 – 2024 zahrnuté do národného parku, do jeho najprísnejšie chránenej zóny (A zóny) a to pre svoje výnimočné hodnoty. Týmto návrhom sa však ministerstvo po vedením pána ministra Tarabu odmietlo zaoberať a dalo ho správe národného parku prepracovať.

V odbornom návrhu zonácie, ktorý Správa národného parku parku vypracovala počas môjho vedenia, sú tieto dve lokality pre ich vzácnosť zaradené do bezzásahovej zóny A. Príde mi úplne nelogické tu ťažiť a postupne z nich odkrajovať, naviac s požehnaním Správy národného parku. Hlavne, keď je zrejmé, že patria k tomu najcennejšiemu, čo sa v Nízkych Tatrách nachádza. Zároveň je smutné, že štátny podnik Lesy SR, ktorý má za úlohu spravovať lesný majetok občanov tohto štátu a mal by dbať o jeho čo najlepšiu ochranu, už roky napriek dôkazom o cennosti tejto lokality a výskyte vzácnych druhov, intenzívne tlačí na vykonávanie ťažby na týchto miestach. Keby traja aktéri – Správa národného parku Nízke Tatry, Okresný úrad v Banskej Bystrici a Lesy SR skutočne chceli, už dávno sa na ochrane tejto vysoko cennej lokality dohodnú“, hovorí Mag. Marek Kuchta, bývalý riaditeľ Správy NP Nízke Tatry.

Lokalita Studienec (zdroj: Marián Jasík, Prales, o.z.)
MY SME LES
Občianska iniciatíva
Sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku.
Podporte nás
Je nás už 71168
2024 © Všetky práva vyhradené. My sme les - občianska iniciatíva.
Ďakujeme režisérovi Jonášovi Karáskovi za kampaňové video My sme les.