Ministerstvo životného prostredia v reakcii na medializáciu ťažby v hlucháňom biotope v lokalite Minčol (Malá Fatra) iniciatívou My sme les tvrdí, že ide o zásah s cieľom zlepšiť stav hlucháních biotopov. S ich stanoviskom zásadne nesúhlasíme a upozorňujeme na viaceré vážne nezrovnalosti.
14.10. 2024 Iniciatíva My sme les medializovala prípad ťažby v lokalite Minčol, ktorá sa nachádza v Lúčanskej Malej Fatre, neďaleko Martinských holí. Došlo tu k zničeniu časti hluchánieho biotopu, ktorý síce nebol v národnom parku, ale spadal do kompetenčného územia NP Malá Fatra. Hluchání biotop tu bol vymapovaný správou národného parku.
Ministerstvo životného prostredia vo svojom stanovisku, ktoré odznelo v reportáži televízie TA3 tento prípad označilo za “hoax iniciatívy My sme les” a vysvetlila, že “bolo nutné realizovať manažment za účelom preriedenia smrekových monokultúr a vytvorenia priaznivejších podmienok pre hlucháňa”.
“Ťažbou zasiahnuté porasty na tejto lokalite majú v lesníckej mape udávaný vek 130 rokov. Bohatý podrast čučoriedok, zmladenie a pomerne veľký rozostup medzi pňami ukazujú, že les mal do veľkej miery prirodzenú štruktúru, ktorá bola vhodná pre hlucháňa. Okrem toho, porast mal aj významnú prímes buka, takže sa tu určite nedá hovoriť o žiadnej prehustenej smrekovej monokultúre,” približuje Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les, ktorý sa výskumom vtákov v horských lesoch Karpát intenzívne zaoberal počas pôsobenia na Katedre ekologie lesa Fakulty lesnické a drevařské ČZU v Prahe.
“Program záchrany hlucháňa hôrneho jasne hovorí, že v starých lesoch je pre hlucháňa ideálny bezzásahový režim, pretože prírodné procesy ako lykožrút a vietor vytvárajú pestrú štruktúru lesa, ktorá vyhovuje hlucháňovi. V mladých, umelo založených porastoch do 50 rokov (alebo slovami ministerstva v prehustených smrekových monokultúrach sú zásahy vo forme preriedenia stromov odporúčané. Avšak tento prípad je z úplne iného súdka – jednak tieto porasty boli vhodné pre hlucháňa pred zásahom a jednak vykonaný zásah sa ani s veľkou dávkou fantázie nedá nazvať preriedením. Defacto ide o plošnú ťažbu s ponechaním niekoľkých stromov. Takýto zásah do biotopu hlucháňovi a množstvu ďalších druhov jednoznačne iba uškodí. Aj podľa článkov vo významných európskych lesníckych a ekologických vedeckých periodikách je plošná kalamitná ťažba hlavným faktorom, spôsobujúcim katastrofálny pokles početnosti hlucháňa hôrneho v Karpatoch. Je zarážajúce, že správa Národného parku Malá Fatra s niečím takýmto súhlasila a Ministerstvo životného prostredia to ešte aktívne obhajuje.” dopĺňa Kameniar.
Iniciatíva My sme les upozorňuje, že horské lesy sú kľúčové aj pri zachytávaní vody pri zhoršujúcich sa prívalových dažďoch. Ich obnova by mala byť v časoch postupujúcej klimatickej krízy jednou z hlavných priorít ministerstva. Okrem toho, kvôli poškodzovaniu biotopu hlucháňa Slovensko prehralo súdny spor s Európskou komisiou a hrozia nám astronomické pokuty. Konanie vedenia Ministerstva životného prostredia v tomto aj mnohých ďalších prípadoch nesie známky ťažkej nekompetentnosti a spôsobuje škody na celospoločenskej úrovni. Je na mieste otázka, či by mu malo byť umožnené v tomto deštruktívnom móde pokračovať.
——————————————————————-
Ak Vám naša činnosť dáva zmysel, môžete nás podporiť tu: https://mysmeles.darujme.sk/podporitmysmeles/
Ďakujeme.