INFORMUJEME MÉDIÁ
17.10.2025 – Pripravovaná zonácia Tatranského národného parku môže mať vážny dopad na vzácnu Jaloveckú dolinu. Je to najdlhšia dolina bez prístupovej cesty na Slovensku, čo z nej robí jednu z najcennejších súčastí TANAP-u. Hrozí, že tu bude možné napríklad stavať parkoviská a ťažiť drevo. Nezaradenie doliny do najprísnejšej ochrany je zároveň v rozpore s plánom obnovy a ochranou hlucháňa, čo nás môže stáť nemalé peniaze.
Vzácnosť doliny spočíva v tom, že tu už 70 rokov nie je cesta, lebo ju zničila povodeň. Dlhé obdobie je dolina takmer bez zásahov ľudí, čo umožnilo postupnú regeneráciu lesov. Sťažený prístup zabezpečil dobré podmienky a pokoj pre veľké šelmy a iné druhy živočíchov. Rozkladajúce sa drevo a neexistujúca cesta, po ktorej neodteká dažďová voda, vytvárajú ideálne podmienky na vsakovanie vody a predchádzanie povodniam a suchám.
“Kto pozná túto dolinu, vie, že je to jedno z najkrajších a najdivokejších miest celého TANAP-u. Jej zničenie by bolo neodpustiteľnou chybou. Obnovujú sa tu pestré porasty s jedľou, javorom, bukom, smrekom či jarabinou. Vďaka bezzásahovému režimu sa tu postupne obnovuje aj populácia vzácneho vtáka hlucháňa hôrneho, ktorému dnes na Slovensku hrozí vyhynutie,” zdôrazňuje Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Pripravovaná zonácia Tatranského národného parku vôbec nezohľadňuje unikátnosť Jaloveckej doliny. Dolina má byť zaradená do menej chránenej zóny C, čo je rovnaký stupeň ochrany ako napríklad lyžiarske stredisko Jasná alebo mesto Vysoké Tatry. Tam, kde doteraz nebola ani cesta, by sa podľa tohto návrhu mohli stavať parkoviská, budovať cesty a ťažiť drevo. Zaradenie územia do zóny C nedáva žiadny zmysel, pretože už v minulosti stavbu cesty zastavil Najvyšší súd. Okrem toho tu vlastníkom boli vyplatené nemalé financie ako náhrada za neťaženie. Ak by sa tu predsa len začalo ťažiť, urbariáty by museli vyplatené peniaze vrátiť.
“Zaradenie Jaloveckej doliny do C zóny môže ohroziť a zničiť biotopy hlucháňa hôrneho, čo by znamenalo pokuty od EÚ. Okrem toho sa Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo k tomu, že hluchánie biotopy spolu so starými a prirodzenými lesmi zahrnie do najprísnejších zón v pripravovaných zonáciách národných parkov,” upozorňuje Ondrej Kameniar z My sme les.
Podľa analýzy iniciatívy My sme les sa v Jaloveckej doline nachádza až 1121 hektárov hlucháních biotopov, do ktorých sa nesmie zasahovať. Spolu so starými lesmi, ide o 1232 hektárov lesov, ktoré by mali byť v najprísnejšej A zóne. (viď mapa v prílohe) Do A zóny by mala byť zaradená celá dolina, pretože biotopy hlucháňa a staré a prirodzené lesy tvoria z nej viac ako polovicu, čo je medzi tatranskými dolinami unikát. Zvyšok doliny tvorí pásmo kosodreviny a alpínske pásmo, v ktorom sú biotopy kamzíka tatranského. Celé územie je rajom veľkých šeliem.
Žiadame ministerstvo životného prostredia, aby nedovolilo zničiť vzácnu lokalitu a aby bola Jalovecká dolina zaradená do najprísnejšie chránenej A zóny, ktorá môže zabezpečiť zachovanie starých vzácnych lesov pre ďalšie generácie. Zároveň zdôrazňujeme, že Jalovecká dolina je len jedným z prípadov, kedy predložená zonácia TANAP-u nerešpektuje prírodné hodnoty. Iniciatíva MSL podala k zonácii Tanapu 18 pripomienok. Apelujeme na ministerstvo, aby opravilo zonáciu tak, aby spĺňala základné legislatívne požiadavky a neoslabovala ochranu nášho najstaršieho národného parku.
Obr.1 Staré a prirodzené lesy a biotopy hlucháňa hôrneho v Jaloveckej doline
