INFORMUJEME MÉDIÁ
28.7.2025 – Iniciatíva My sme les v poslednom čase zaznamenala vo viacerých lokalitách v Tatranskom národnom parku a Národnom parku Nízke Tatry súvislé plochy lesa napadnuté voškami. Ide o druhy z čeľade kôrovnicovité: kôrovnica zelená (Sacchiphanthes viridis) a/alebo kôrovnica smrekovcová (Adelges laricis). Na veľkých plochách sú nimi silno napadnuté všetky mladé smrekovce opadavé v umelo vysadených porastoch. Strata ihličia na mnohých jedincoch dosahuje stredný stupeň, často je vyschnutá až tretina ihličia.
Po veľkých veterných a lykožrútových kalamitách vo Vysokých a Nízkych Tatrách často ostali stáť jediné zelené stromy – smrekovce opadavé. To zrejme viedlo lesníkov národného parku k úvahe, že sú odolnejšie ako smreky a tak sa začal popri stále dominantnom smreku masívne umelo vysádzať práve smrekovec opadavý. V mladých lesných porastoch (vek 5 – 15 rokov) je dnes preto smrekovec druhou najčastejšou drevinou a zaberá viac ako 20% rozlohy mladých lesov. Na 9 000 hektároch týchto mladých porastov na prvom mieste zostáva zastúpený stále smrek s takmer 45% vysadenej rozlohy. Takýto neprirodzene vysoký podiel dvoch druhov stromov v rovnovekých prehustených porastoch znamená, že príroda sa v budúcnosti pokúsi túto anomáliu znova opraviť.
„Naše argumenty, že plantáže vysadených stromov do národných parkov nepatria, nepomohli a tak po roku 2004 prišlo na veľkých rozlohách priamo v národných parkoch opäť k plošnému umelému zalesňovaniu. Namiesto klimaticky vhodného drevinového zloženia sa veľké vyťažené plochy zalesnili z veľkej časti smrekom, smrekovcom a borovicou. Porasty s prirodzenejším zložením vznikli len miestami. Aktuálne premnoženie vošiek na smrekovcoch je logickým a očakávateľným dôsledkom. Predpokladať, že tieto nestabilné porasty dospejú a prinesú hospodársky úžitok, je úplne mimo realitu,” potvrdzuje Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Veľkosť napadnutého územia je ťažké odhadnúť – voškami napadnuté smrekovce sme zaznamenali napríklad v okolí Tatranskej Lomnice (TANAP), ale aj v Nízkych Tatrách (NAPANT) v Demänovskej doline a pod Veľkým Bokom. Predpokladáme, že sú rozšírené aj v iných častiach oboch národných parkov.
„Máme obavy aj z toho, že v porastoch s prevahou smrekovca sa bude priamo počas najteplejšej a najsuchšej časti roka hromadiť jemné suché odumreté ihličie, ktoré je ľahko zápalné a predstavuje extrémne riziko šírenia požiarov. Tu bude na katastrofu stačiť jeden jediný nezodpovedný človek s ohňom v lese,” upozorňuje Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Aktuálny stav podľa iniciatívy My sme les potvrdzuje, že kalamitná ťažba a následná umelá obnova lesov stanovištne nevhodnými drevinami do chránených území vonkoncom nepatria. „Cieľom národného parku nie je pestovanie stromčekov, ale ochrana prírody a prírodných procesov, ku ktorým patria aj kalamity. Príroda nám ukázala, že sa s nimi vie dobre vysporiadať,” uzatvára Kameniar.
