11.7. 2024 sa následkom silných dažďov v Monkovej doline v Belianskych Tatrách zosunula časť svahu, ktorá vytvorila lavínu z bahna a skál. Tá zasiahla viacero turistov, z ktorých dvaja zásah lavíny neprežili a tretí podľahol zraneniam v nemocnici. Vedenie Ministerstva životného prostredia začalo tragédiu okamžite zneužívať na obhajovanie ťažby v chránených územiach, čo považujeme za neprípustné. Neexistuje totiž dôkaz, že by aktívny manažment dokázal podobnej tragédii zabrániť.
Iniciatíva My sme les s poľutovaním prijala správy o tragédií v Monkovej doline, pri ktorej
zomreli dvaja ľudia. S vyjadreniami ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (SNS) a
štátnych tajomníkov Filipa a Štefana Kuffu (obaja za SNS) sa nestotožňujú a považujú ich za
hrubo manipulatívne.
“Minister Taraba sa vo svojom vyjadrení pokúsil o vysvetlenie ekologických procesov, ktoré
sú vraj zodpovedné za nešťastie. V skutočnosti však len znovu potvrdil, že téme nerozumie
a chýbajú mu akékoľvek základy z ekológie lesa. V prvom rade – spolu s ostatnými politikmi
vo vedení rezortu zabúda povedať, čo by bolo alternatívou k bezzásahu s mozaikou suchých
a živých stromov. Bolo by to obrovské rúbanisko bez akýchkoľvek stromov a živých
koreňových systémov, navyše rozbrázdené cestami. Že je to skutočne tak, nám potvrdzujú
prípady z mnohých území, ako sú Nízke Tatry, Stolické a Levočské vrchy či Kysuce. Takto
zničené svahy z hľadiska erózie predstavuje ešte násobne väčšie riziko ako bezzásahový
les s nejakými suchými stromami. Režim žiadnych alebo minimálnych zásahov bol
mimochodom na strmých svahoch vo vysokých nadmorských výškach predpisovaný aj
samotnými lesníkmi – ide o tzv. ochranné lesy, ktorých hlavnou funkciou bola ochrana pôdy
pred eróziu. Takže svojimi vyjadreniami idú zástupcovia Ministerstva životného prostredia
dokonca aj proti dlhoročnej praxi lesníkov na Slovensku. Túto prax potvrdzujú aj súčasné
vedecké poznatky: lesy bez zásahov človeka sú lepšie v ochrane pôdy pred eróziou, v
zadržiavaní vody aj v ochrane biodiverzity1. Je smutné že v posledných rokoch sa práve
ochranné lesy stali najčastejším terčom plošných ťažieb.
Faktom je, že podobným situáciám akou je tragédia v Monkovej doline, sa v strmom a
nestabilnom horskom teréne úplne vyhnúť nedá a to bez ohľadu na druh manažmentu. Ich
častosť a závažnosť však môže byť zvyšovaná klimatickou zmenou. Tá spôsobuje častejšie
a silnejšie prívalové zrážky, ktoré sú zodpovedné za zosuvy. Ochrana lesov pred ťažbou
viaže veľké množstvá CO2 a tým ju spomaľuje,” hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme
les, ktorý má doktorát z ekológie lesa a podieľal sa na mnohých vedeckých článkoch o
ekológii karpatských lesov.
Iniciatíva My sme les tiež pripomína, že ochrana lesov v bezzásahovom režime je v
súčasnosti široko akceptovaným nástrojom na ochranu klímy a biodiverzity, ktorý sa svojím
členstvom v Európskej únii zaväzuje využívať aj Slovenská republika, a to vo zvyšujúcej sa
miere. Aktuálnym cieľom je mať do roku 2030 až 10 % územia EÚ bez zásahov človeka. Na
Slovensku sme momentálne len na približne dvoch percentách. Rovnako sme viazaní aj
nedávno schváleným Európskym nariadením o obnove prírody, ktorý nás zaväzuje
obnovovať v minulosti poškodené ekosystémy. V neposlednom rade Slovensku akútne
hrozia aj miliónové pokuty za poškodzovanie biotopov hlucháňa hôrneho, ktorým sú
prevažne práve bezzásahové smrekové lesy. “Spustenie kalamitnej ťažby v tých niekoľkých
bezzásahových územiach, ktoré tu máme, by bolo nehoráznym porušením našich záväzkov
voči Európskej únii. No rovnako aj voči samotným občanom Slovenska, ktorí majú ústavou
garantované právo na priaznivé životné prostredie,” uzatvára Kameniar.
1Watson, J.E.M., Evans, T., Venter, O., Williams, B., Tulloch, A., Stewart, C., Thompson, I.,
Ray, J.C., Murray, K., Salazar, A., McAlpine, C., Potapov, (…), Lindenmayer, D. 2018. The
exceptional value of intact forest ecosystems. Nat. Ecol. Evol. 2, 599–610.
https://doi.org/10.1038/s41559-018-0490-x.
Ak nás chcete podporiť v našej práci, môžete tak urobiť tu: https://mysmeles.darujme.sk/podporitmysmeles/ Ďakujeme!